26.04.2017, 00:00

Pozemky Rómov s novými pravidlami

Od septembra sa môže majetkovo vysporiadať pôda v osadách a v hospodárskych dvoroch.

Rómska osada
Zdroj: Archív HN

Pravidlá na usporiadanie vlastníctva pôdy, ktorá je na Slovensku rozdrobená medzi státisíce majiteľov, sa od septembra zmenia. Viac sa však pri riešení vlastníckych pomerov robí na papieri ako v teréne, teda priamo v katastroch obcí. Za posledných osem rokov štát nedotiahol do konca ani jednu verejnú súťaž na projekty sceľovania pôdy.

Nové pravidlá
Do zákona o pozemkových úpravách pribudnú nové pasáže. Tentokrát sa týkajú aj usporiadania vlastníctva a úžívania pozemkov pod osídleniami „marginalizovaných skupín obyvateľstva,“ teda hlavne pod domami a chatrčami Rómov. Do poriadku sa budú môcť dať aj pozemky pod hospodárskymi dvormi bývalých fariem a podnikov. Problém však bude s financovaním týchto projektov. Štát síce má poskytnúť majiteľom náhradné pozemky – ak ich bude mať, ale réžia celého zámeru ostane aj tak na obciach.

To je však len zlomok pozemkov, ktoré nie sú u nás vlastnícky vysporiadané. „Novela zákona o pozemkových úpravách je voči poľnohospodárom a vlastníkom pôdy diskriminačná,“ upozorňuje projektant pozemkových úprav Anton Julény. Legislatíva totiž nerieši problematiku koncepčne, ale selektívne. „Zákon rieši len úzku skupinu vlastníkov pôdy. Prečo nehovorí o všetkých osídleniach ako takých, napríklad aj na lazoch? Veď sceľovanie pozemkov do väčších celkov vedie k lepšiemu využívaniu poľnohospodárskej pôdy, a potom by sa aj farmári k nej dostali ľahšie,“ dodal Julény. A práve uľahčenie prístupu farmárov, hlavne mladých k pôde, je jedným z cieľov zmeny legislatívy na Slovensku. Kvôli tomu sa majú meniť nielen ďalšie „bežné“ zákony, ale aj ústava.

Strata viery
Zo zhruba 3 300 katastrálnych území na Slovensku sa pozemkové úpravy týkajú asi 500, na ktorých nie sú vysporiadané vlastnícke vzťahy – odznelo nedávno v diskusii počas okrúhleho stola. Zúčastnili sa na ňom desiatky farmárov, zástupcov ich samospráv, projektantov pozemkových úprav, geodetov, ekológov a poslancov Národnej rady. „Ľudia akoby stratili vieru, že štát im pomôže sceliť pozemky,“ povedal HN poslanec Národnej rady za Martin Fecko (OĽaNO). Podľa neho hrozí, že do roku 2020 sa tzv. komplexné úpzemkové úpravy, teda v rámci celých katastrov, nedokončia a peniaze z eurofondov môžu prepadnúť. Scelia sa len menšie plochy v rámci lokálnych, takzvaných jednoduchých pozemkových úprav, za ktoré však musia platiť obce či iní navrhovatelia týchto projektov.

Chýba osveta
Jednou z príčinou meškania sceľovania pôdy je podľa Fecka chýbajúca „spravodlivá a poctivá osveta zo strany štátu – pozemkových úradov, Slovenského pozemkového fondu a katastra. Mali by sa s obyvteľmi obcí stretávať a vysvetľovať, čo sú to pozemkové úpravy a aký majú význam – že je to nielen urobenie poriadku vo vlastníckych vzťahov k pôde, ale aj skrášlenie krajiny, vybudovanie zavlažovacích systémov, protieróznej ochrany, vodných nádrží a podobne,“ dodal. Ako bývalý pracovník krajského a okresného pozemkového úradu v Prešove je proti politickým nomináciám neodborníkov na pozemkové úrady. Pripomenul, že trvá minimálne štyri roky, kým sa z pracovníka stane dobrý „pozemkár“.

Veľa krívd sa podľa Fecka spáchalo pri tvorbe Registrov obnovenej evidencie pozemkov (ROEP), ktoré sú predpokladom na začatie pozemkových úprav. „Pri ROEP-kách časť starostov obcí a štátnych úradníkov ošklbala ľudí o

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.