Sudcovia v Luxembursku potvrdili neudelenie víza pre Iránku, ktorá chcela v Nemecku študovať. Problémom bola jej materská univerzita, ktorá podporuje vojenské aktivity iránskej vlády.

Pred piatimi rokmi získala Iránka Sahar Fahimianová štipendium na Technickej univerzite v nemeckom Darmstadte. Mala tu absolvovať doktorandské štúdium. Témou jej výskumného projektu bolo zabezpečenie mobilných systémov a detekcia narušenia bezpečnosti v smartfónoch. Predtým Fahimianová vyštudovala informačné technológie na Technickej univerzite Sharif v Teheráne. Na túto školu sa vzťahujú sankcie Európskej únie, keďže má stále podporovať iránsku vládu, a to najmä vo vojenskej oblasti.

Neudelili povolenie
Po tom, čo Iránka dostala štipendium, podala na nemeckom veľvyslanectve v Teheráne žiadosť o udelenie študentského víza. Nemecké správne orgány jej však povolenie na pobyt neudelili. Svoje rozhodnutie odôvodnili tým, že Fahimianová predstavuje ohrozenie verejnej bezpečnosti. Žena preto podala na správny súd v Berlíne žalobu. Nemecká vláda sa pred rozhodovacími orgánmi bránila, že znalosti, ktoré Fahimianová získa počas svojho výskumu, by mohol Irán neskôr zneužiť. A to napríklad na získavanie tajných bezpečnostných informácií zo západných krajín. Nemecko taktiež argumentovalo, že vedomosti môžu byť použité na mučenie, prenasledovanie iránskeho obyvateľstva či na iné porušovanie ľudských práv v krajine, čo je v rozpore so zahraničnej politikou Európskej únie. Prípad sa dostal až pred Súdny dvor EÚ. Luxemburskí sudcovia museli odpovedať na otázku, či možno odmietnuť udelenie povolenia na pobyt len preto, že žiadateľ predstavuje ohrozenie verejnej bezpečnosti.

Priestor pre štáty
Tento pojem museli najprv v Luxemburgu vyložiť. Súd začiatkom apríla v rozsudku konštatoval, že verejná bezpečnosť zahŕňa nielen vnútornú bezpečnosť, ale aj tú vonkajšiu. „Znamená, to, že štát rozhodujúci o udelení povolenia na pobyt môže žiadosť zamietnuť aj vtedy, ak by povolením pobytu mohli byť ohrozené napríklad vojenské či bezpečnostné vonkajšie záujmy,“ vysvetľuje advokátka Barbora Ficeková. Sudcovia sa tak v podstate priklonili na stranu Nemecka a národným orgánom poskytli široký priestor na posudzovanie otázok o povolení na pobyt. Tie nemusia byť udelené všetkým. Odmietnutie poskytnutia víz je preto v prípade bezpečnostných rizík možné, pričom stačí, aby štátni príslušníci tretích štátov predstavovali pre štát len potenciálnu hrozbu. Zohľadniť sa má nielen osobné správanie žiadateľa, ale aj ďalšie skutočnosti, a to najmä profesijný život. Podľa súdu nebude porušená ani podstata študentskej mobility, ktorú Únia presadzuje.

Prílišná iniciatíva súdu
S týmto názorom sa Ficeková nestotožňuje. Nepáči sa jej široký výklad sudcov v tomto prípade. „V príslušnom ustanovení smernice o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby sa uvádza, že zamietnuť žiadosť o povolenie na pobyt možno len v prípade, ak žiadateľ predstavuje ohrozenie verejnej bezpečnosti, a nie potenciálne ohrozenie,“ tvrdí advokátka. Podľa nej sa v čase rozhodovania nijakým spôsobom nepreukázalo, že by Fahimianová mala čo i len úmysel získané vedomosti v budúcnosti zneužiť tak, že by došlo k ohrozeniu bezpečnosti v Nemecku.

Víza nie sú pre všetkých
Európsky súdny dvor priznal voľnosť členských krajín vo vízových otázkach aj v marci. V spore sýrskej rodiny proti Belgicku rozhodol, že humanitárne víza nemusia byť udelené všetkým. Sudcovia v Luxemburgu taktiež uviedli, že žiadosť o humanitárne vízum nepatrí do pôsobnosti vízového kódexu Únie a uplatňuje sa na ňu výlučne vnútroštátne právo. Sýrska rodina v minulom roku v Libanone požiadala o tento druh víz do Belgicka, kde chcela následne požiadať o azyl. Humanitárne víza jej však krajina odmietla udeliť, keďže podľa úradov rodina zjavne plánovala zotrvať v krajine dlhšie, ako by víza dovoľovali. „Právo Únie upravuje iba spôsob a podmienky udelenia víz na prevoz alebo pobyt na území členských štátov na maximálne 90 dní. Táto sýrska rodina však požiadala o víza z humanitárnych dôvodov so zámerom požiadať v Belgicku o azyl, teda o pobyt dlhší ako 90 dní,“ píše sa v stanovisku Európskeho súdneho dvora.

Univerzita Sharif je stále na zozname

V apríli tohto roka Európsky súdny dvor zamietol odvolanie univerzity, ktorá sa domáhala výmazu z „čiernej listiny“ Únie. Na zoznam bola škola zapísaná ešte v roku 2012 za poskytovanie podporu iránskej vláde v oblasti jadrových aktivít. Univerzita totiž uzatvorila viaceré dohody s iránskymi orgánmi – ministerstvom obrany, Zborom iránskych revolučných gárd či vzdušnými silami Iránu. Na ich základe bola potom činná vo výrobe a obstarávaní balistických rakiet, výrobe satelitov, inteligentných lodí a konštrukcii bezpilotných lietadiel. Škola v odvolaní argumentovala tým, že iránsku vládu preukázateľne vo vojenských aktivitách nepodporovala a že v ostatných druhoch spolupráce nešlo o finančnú podporu.

Technická univerzita Sharif je najznámejšou technicky zameranou školou v Iráne. Vznikla v roku 1966, navštevuje ju viac ako 12-tisíc študentov. Podľa rebríčka World Univerzity Rankings je na delenom 500. až 601. mieste.