Druhý záchranný balík pre krajinu zo strany medzinárodných veriteľov nebude stačiť.

Škrtmi získajú Gréci čas

Ani nové škrtiace opatrenia nemusia Grécku stačiť na ceste za ozdravením ekonomiky. A to napriek tomu, že sa Aténam vďaka nim otvorí cesta k druhému záchrannému balíku vo výške minimálne 130 miliárd eur.

„Krajina takto len získa čas. Úspech je však otázny, keďže dlhy krajiny zostanú vysoké, rovnako ako náklady na ich obsluhu,“ hovorí Tomáš Vlk z Patria Finance. Podľa neho to však odčerpáva investície do rastu ekonomiky a znižuje tak šancu na obnovu jej konkurencieschopnosti. Ako tvrdí, stále je reálnejšia otázka ďalšieho odpustenia dlhov, tentoraz zo strany Európskej centrálnej banky a jednotlivých štátov eurozóny.

Jediná možnosť
Krajina musí na ceste za ďalšími peniazmi od Medzinárodného menového fondu a Európskej únie priškrtiť deficit rozpočtu o 1,5 percenta, teda o 3,3 miliardy eur v tomto roku. Pomôcť má prepustenie 15-tisíc ľudí a zníženie minimálnej mzdy o pätinu. Zdá sa, že Atény nemajú na výber. „Za normálnych okolností by krajine pomohlo oslabenie vlastnej meny v reakcii na slabú výkonnosť gréckej ekonomiky, čím by sa zlepšila konkurencieschopnosť krajiny,“ hovorí Kamil Boros z X-Trade Brokers. Keďže je však súčasťou eurozóny, nemôže k takémuto postupu pristúpiť.

„Jedinou možnosťou je takzvaná interná devalvácia, teda výrazné znižovanie platov, ktoré by docielilo výrazné zníženie miezd v štátnej sfére, a flexibilizácia trhu práce, ktorá by platy znížila v súkromnej sfére,“ hovorí. No politicky priechodná v dostatočnom rozsahu zrejme nebude. Preto by Grécku odporučil odchod z eurozóny.

Životná úroveň padne
Domáci ekonómovia sa totiž už teraz obávajú, že zníženie miezd štátu nepomôže. Pokladnica tak totiž znížením platov príde zároveň o 1,3 miliardy eur na daniach a 2,4 miliardy na sociálnych odvodoch. „Je to sprievodný jav. Gréci nemajú na výber a musia znižovať platy, a tým aj životnú úroveň, aby boli schopní zvýšiť konkurencieschopnosť a naštartovať tak ekonomiku,“ myslí si Vlk.

Rast platov v krajine totiž v posledných rokoch nepodporovala vyššia produktivita práce, ale rastúce zadlžovanie sa štátu.

, 00:00 8. 2. 2012 | Čítané: 966x | Príspevkov: 0
Názory čitateľov
Nie je vložená žiadna reakcia (názor).

Pridať reakciu

Kontextové odkazy ETARGET
HNonline nájdete aj na
Hospodárske noviny na FacebookuFacebook
 fanúšikov
Hospodárske noviny na TwitteriTwitter
 followerov
Hospodárske noviny na Google PlusGoogle+ Hospodárske noviny v AppStoreAppStore
HNonlineFinWebHNporadňaHNkomentáreHNstyleHNtvStratégieHNonline+
Ekonomika a firmy
Slovensko
Svet
Šport
Online rozhovor
Správy zo sveta financií
Komentáre a analýzy
Investície
Svet akcií
Rozhovory
Téma týždňa
Rebríčky
Trhy online
Opýtajte sa odborníka
Staňte sa poradcom
On-line rozhovory
Servisné prílohy
Komentáre
Dnes píše
Zoznam blogerov
Blogy
Karikatúry
Kultúra
Auto-moto
Digitál
Cestovanie
Gastro
Móda
Víkend
Prečo nie?!
Rozhovor týždňa
Digitest
Success story
Nájdite si prácu s HN
Porota hntv
Glosár
Aktuálne videá
Správy
Rozhovor mesiaca
Fórum
Analýzy
Hodnotenie
Prieskumy
Marketér
Dia.sk
eRun.sk
HNreality
HNtravel
HNbenefit
HNlekáreň
ECOPRESS a.s.
Seberíniho 1
P. O. BOX 35
820 07 Bratislava (mapa)
Predplatné
Práca u nás
iHNed.cz
Kontakt
HNcluby
HNkonferencie
HNsemináre
Inzercia
Online inzercia
AIMmonitor
RSS kanál Hospodárske noviny na Facebooku Hospodárske noviny na Twitteri Ecopress na LinkedIn Hospodárske noviny na Google Plus Hospodárske noviny v AppStore YouTube kanál Hospodárskych novín Verzia stránok pre mobilné zariadenia SMS predplatné Hospodárskych novín Pošlite nám krátku správu
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a dát je bez predchádzajúceho písomného súhlasu porušením autorského zákona