Podporovať export? Názory sa rôznia
Slovensko v podpore exportu stále zaostáva za niektorými štátmi, s ktorými vlani vstupovalo do EÚ. Kým na Slovensku štát cez Eximbanku minulý rok podporil zhruba 7,5 percenta z celkového exportu, v susednom Česku to bolo vyše desať a v Slovinsku cez podobnú inštitúciu takmer 15 percent. Napriek tomu Slovensko nepatrí podľa generálneho riaditeľa Eximbanky SR Ladislava Vaškoviča v medzinárodnom porovnaní medzi najhorších. "Celosvetový priemer sú necelé dve percentá," povedal včera na odbornom seminári HNClubu Vaškovič.
Podľa niektorých odborníkov treba podporu zvýšiť. Iní ju považujú za dostatočnú. "Teraz na to nie je vôľa, lebo prevláda názor, že všetko vyrieši trh, a preto export netreba podporovať," kriticky sa zamýšľa vedúci oddelenia podpory obchodu na ministerstve hospodárstva Vladislav Oros. Riaditeľ Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV Milan Šikula však dodáva, že v situácii, keď každý vyspelý štát podporuje export, Slovensko nemôže zaostávať, lebo príde o konkurenčnú výhodu s negatívnymi dosahmi na zamestnanosť.
Liberálny ekonóm Ivan Švejna, šéf Nadácie F.A. Hayeka, si myslí, že podporu zvyšovať netreba. "Pokiaľ tou podporou sú pôžičky, tak to až tak neprekáža, som však proti priamym dotáciám - deformujú trh, lebo niektorým podnikateľom umožnia získať dotáciu a vyrábať lacnejšie, a druhým nie," povedal Švejna. Podobný názor má aj výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina. "Štát by nemal porovnávať selektívnym výberom, ako je to v Eximbanke, ale tým, že bude zlepšovať podnikateľské prostredia pre všetky firmy," povedal Kičina.
Vaškovič si myslí, že Slovensko v súčasnosti nemá financie, aby viac podporovalo exportérov. "Na Slovensku nemáme toľko zdrojov, aby sme mohli podporovať export v takom rozsahu, ako napríklad v Česku," hovorí Vaškovič. Česká Exportná poisťovacia a garančná spoločnosť získala v polovici 90. rokov minulého storočia z prebytkov štátneho rozpočtu vyše päť miliárd českých korún. Je to významný finančný impulz, ktorý slovenská Eximbanka aj pre problémy a deficit v rozpočte získať nemohla.
Eximbanka podporuje slovenských exportérov úvermi a poistením. Poistenie im pomáha získať výhodné úverové linky v komerčných bankách. To je podľa Vaškoviča iba vrchol ľadovca podpory exportu. "Skutočná podpora spočíva v schopnosti vyrábať vysokosofistikované výrobky, ktoré sa dajú v zahraničí draho predať," doplnil.
Aj Šikula tvrdí, že Eximbanka, hoci je potrebná, nie je všeliekom. "Podpora exportu, to nie je len Eximbanka, ale aj to, ako štát pristupuje k vzdelaniu, vede a výskumu," skonštatoval Šikula. Dodal, že štát by mal najmä malým a stredný podnikateľom uľahčiť prístup k informáciám. Napríklad v USA existuje Agentúra pre podporu exportu - výskumný inštitút, kde pracuje niekoľko sto špecialistov. Analyzujú takmer 60 odvetví z priemyslu a služieb v zahraničí. Skúmajú, ako tieto odvetvia môžu obmedziť alebo poškodiť americké firmy. Analyzujú takisto priestor amerických podnikateľov na expanziu do zahraničných odvetví. "Malá a otvorená ekonomika, ako je Slovensko, by mala mať eminentný záujem na niečom podobnom, pretože informácie sú pre podnikateľské kruhy nezastupiteľné," poznamenal Šikula.
Fotogaléria z odborného seminára HNClubu zo dňa 20. septembra 2005
| Vývoj HDP a zahraničného obchodu Slovenska (v mld. Sk) | |||
|
Rok |
HDP |
Vývoz |
Dovoz |
|
1998 |
781,4 | 375,9 | 456,7 |
|
1999 |
844,1 | 423,6 | 468,9 |
|
2000 |
934,1 | 548,5 | 590,3 |
|
2001 |
1 009,3 | 611,3 | 714,1 |
|
2002 |
1 098,7 | 652 | 748 |
|
2003 |
1 201,2 | 803 | 826,7 |
|
2004 |
1 325,5 | 895,2 | 934,4 |
| Zdroj: Eximbanka | |||
