Robte to ako ja. Téma: Ako optimálne nastaviť komunikáciu medzi dvoma generáciami vo firme
Prichádzate k počítaču kolegu, v uchu má slúchadlá od IPodu na obrazovke prepína cez ICQ, Excelom a e-mailovým klientom, popritom si stíha dohadovať na stretnutí s priateľmi cez Facebook a vy sa ho pýtate, kedy konečne dodá sľúbený dokument, na ktorý mimochodom dva dni čakáte. S úsmevom vás odbije. Vraj sa mu zmenili priority a preto nestihol termín. A vás ide poraziť. Aj takto môže vyzerať konverzácia medzi dvoma odlišnými generáciami, ktoré sa budú v pracovnom prostredí stretávať čoraz častejšie. V Porter Novelli sme sa sústredili na pochopenie niektorých zvyklostí dnešnej mladej generácie, ktorú voláme miléniová. Sledovali sme postoje, správanie, a predovšetkým prečo robia to, čo robia. A hľadali odpovede na mnohé otázky.
Zistili sme, že väčšina dnešných mladých ľudí berie prácu ako zábavu a je ochotná kvôli sociálnym kontaktom obetovať súkromie. Myslia si, že tvrdá práca je pre hlupákov. A hoci sa môžu zdať plytkí, motivujú ich oveľa uvedomelejšie dôvody. Aj napriek tomu, že niektorí (vo všeobecnosti starší) ľudia majú tendenciu označovať ich za "generáciu lenivcov“, dnešní mladí ľudia majú jasný a cieľavedomý názor na to, ako chcú žiť svoj život. Rozdiel medzi generáciami, ich pracovnými návykmi, motiváciou a postojmi nebol zatiaľ nikdy taký markantný ako teraz.
Väčšina dnešných rodičov (štyridsiatnici a starší) bola silno ovplyvnená udalosťami šesťdesiatych rokov minulého storočia: občianske práva, ženské hnutie, vznik rokenrolovej hudby, jej rebelujúcich ikon a rozšírené spochybňovanie existujúcich autorít. Politickú a spoločenskú atmosféru tej doby nevynímajúc. Naši rodičia chceli urobiť svet lepším. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa používal populárny slogan: "Nikdy never niekomu, kto má viac ako 30 rokov.“ Naši rodičia vo veku tínedžerov a dvadsiatnikov zobrazovali svojich rodičov ako trápne objekty posmechu. Niektorí z nich dodnes spochybňujú údaje, ktoré poskytujú autority, ale teraz to robia ako rodičia v mene svojich detí. Vysoké školy, a dokonca zamestnávatelia, hovoria o rastúcom počte takzvaných. helikoptérových rodičov, ktorí krúžia nad svojimi deťmi. Niektoré spoločnosti dokonca uvádzajú, že rodičia priamo kontaktujú firmu a v mene svojich detí sa pýtajú na také veci, ako sú napríklad benefity - a ich deti sa kvôli tomu vôbec necítia trápne. Jedným z dôsledkov tohto snaživého angažovania sa rodičov je, že ľudia z miléniovej generácie oveľa častejšie potrebujú "rodičovskú starostlivosť“ zo strany zamestnávateľov a nadriadených - koučovanie, mentorovanie, povzbudzovanie a množstvo pochvál. Osobitne pri tejto generácii platí, že ak im poviete len#130# urob toto, urob tamto, toto musíš spraviť, odídu od vás. A každá veľká firma vie, že toto je budúcnosť. Veď len v Európe sa očakáva, že v nasledujúcich desiatich rokoch nastúpi do práce asi 51 miliónov ľudí z miléniovej generácie, pričom 48 miliónov "našich rodičov“ odíde do penzie.
Ľudia z miléniovej generácie vyrastali obklopení technológiou a zábavou. Dokonca viac, ako v prípade predchádzajúcich generácií, obrazovky boli (a naďalej sú) jedným z hlavných spôsobov komunikácie so svojím svetom.
