Hlas ľudu, hlas Boží

Pred pár dňami som si v HN prečítal, že ľudia sú v názore na to, ktorá vláda má najväčšiu zásluhu na súčasnom pozitívnom ekonomickom raste, rozdelení zhruba takto: 36 % si myslí, že žiadna vláda, 25 % že Dzurindova vláda, 24 % že Ficova vláda a zvyšok (15 %) nevie.

Aj tento prieskum ukazuje, ako a prečo je na tom z hľadiska popularity Ficova vláda, aj on sám, tak dobre. Fico totiž tvrdí to isté, čo si myslí najväčšia časť ľudí a sám dodáva, že ekonomike sa darí preto, že "ľudia sú ochotní tvrdo pracovať za nízke mzdy". Je pozoruhodné, že napriek tomu, že Fico túto zásluhu pre svoju vládu ani nechce, prisudzuje mu ju takmer taký istý počet ľudí ako Dzurindovej vláde.

Samozrejme, že za ekonomickým vývojom, či už dobrým alebo zlým, sú nakoniec vždy len ľudia. Úloha vlády je však vždy kľúčová, pretože vláda určuje pravidlá hry a tie môžu byť buď také, ktoré generujú a povzbudzujú vysoký ekonomický rast, alebo také, ktoré ekonomike škodia. Skúsenosť ukazuje, že pravidlá hry, ktoré zvyšujú mieru ekonomickej slobody, znižujú dane a zlepšujú podnikateľské prostredie, vedú k rýchlemu ekonomickému rastu, a tým aj k rastu životnej úrovne a zamestnanosti. Práve preto sú najrýchlejšie rastúcimi európskymi ekonomikami Írsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko a Slovensko. Tieto krajiny urobili hlboké reformy založené na uvedených princípoch.

Ak by platila Ficova téza, že je to vďaka ľuďom ochotným tvrdo pracovať za nízke mzdy, tak otázka znie, či do minulého roka Slováci tvrdo nepracovali (keďže mzdy boli ešte nižšie a aj rast bol nižší) a tiež či to znamená, že Kórejčania v južnej časti polostrova tvrdo pracujú za nízke mzdy, kým Kórejčania na severe sú lenivci s vysokými platmi.

Inštitút INEKO oslovil v marci tohto roka 12 odborníkov analytikov s otázkou, akou mierou ktorá vláda prispela k pozitívnemu ekonomickému vývoju. Dzurindovým vládam prisúdili 62 % vplyvu (20 % + 42 %), kým Ficovej 2 %. Hlas ľudu, hlas Boží.

Ivan Mikloš, poslanec NR SR za SDKÚ-DS a v rokoch 2002 - 2006 minister financií