Pacient potrebuje pokoj

Ako reaguje ľudské telo, keď ho popadne nejaká chronta? Prejde na krízový režim, čo znamená, že zvýši teplotu a začne sa potiť, aby sa baktérie menej rozmnožovali a z tela vyplavili, začne kašlať, aby sa ich aj touto cestou zopár zbavilo. Súčasne zníži chuť do jedla, aby sa energia nemíňala na trávenie, a utlmí aktivitu, čo si všimneme únavou. Skratka krízový režim znamená urobiť také úkony, aby sa mohol čím skôr začať ozdravný proces. Keby sa do tohto procesu zamiešal nejaký diletant a predpísal by lieky proti teplote, proti kašľu a podobne, tak jediné, čo by dosiahol, by bolo, že ozdravný proces oddiali.

Niečo podobné je to s krízou v našej ekonomike. Pacient, čiže hospodárstvo, potrebuje pokoj, aby mohol všetku svoju silu venovať ozdravnému procesu. Posledné, čo pacient potrebuje, sú nejakí diletanti, ktorí začnú okolo neho mudrovať a predpisovať mu rôzne opatrenia, ako je nahrádzanie zahraničného dopytu domácim, dotácie najviac postihnutým (čiže tým, ktorí v minulosti boli najneschopnejší), rôzne investičné projekty a podobne.

To, že firmy nejaké obdobie budú mať menej zákaziek, nie je žiadna dráma. Aspoň vykopnú všetkých alkoholikov a flákačov, ktorých si nemohli dovoliť vykopnúť, keď nestíhali vyrábať, zracionalizujú procesy, znížia náklady, skrátka budú sa venovať ozdravnému procesu. Jediná rozumná pomoc je im znížiť dane, aby im čím viac síl ostalo na ozdravenie.

Lenže také jednoduché to s tým ozdravením nebude. Dane sa budú platiť, aby bolo na silné sociálne programy, na dotácie, na investičné programy a na rozkrádanie. Takže, milý pacient, nemysli si, že keď si chorý, ti dáme pokoj. Žiadne také, budeme ťa liečiť, dokým nezgegneš.

Richard Sulík (1968) ekonomický analytik, autor koncepcie daňovej reformy. V jeho akčnom rádiu sú najmä ekonomické súvislosti.