Prostriedok proti korupcii

V ostatných mesiacoch dostávame ja i moji kolegovia na americkom veľvyslanectve prekvapivo veľa otázok týkajúcich sa amerického práva. Často sú to otázky zamerané najmä na jeden zákon: zákon, ktorý zakazuje americkým spoločnostiam dávať úplatky v iných krajinách. Tým zákonom, ktorý ľudia zvyčajne majú na mysli, je zákon Spojených štátov o korupčných praktikách v zahraničí z roku 1977, skratkou označovaný v angličtine ako FCPA (Foreign Corrupt Practices Act).

Vo svetle niektorých skutočností, ktoré sa objavili v médiách v uplynulom roku, je takáto zvedavosť pochopiteľná a prospešná. Vždy sa radi so svojimi slovenskými kolegami porozprávame o tomto dôležitom prvku amerického práva, lebo sme pyšní na to, aké kroky Spojené štáty prijali na zabezpečenie transparentnosti a etiky americkej obchodnej praxe. Ale rovnako mám obavy o dobré meno Ameriky, kedykoľvek v spojitosti s nejakou spoločnosťou obvinenou z protiprávneho postupu čítam slová "registrovaná v USA“, a chcem, aby ľudia vedeli, ako náš zákon funguje.

V čase, keď zákon FCPA vstúpil do platnosti, americkú spoločnosť vážne znepokojovali starosti o integritu vlastnej vlády. Nútená rezignácia prezidenta Nixona v roku 1974 ako dôsledok aféry Watergate odhalila zneužitie vládnych orgánov na politické účely, ako aj fakt, že v mnohých korporáciách existujú tzv. tajné fondy na nelegálne politické kontribúcie a úplatky pre oficiálnych predstaviteľov v zahraničí. V jednom z vyšetrovaní kongresu napríklad viac než 400 spoločností priznalo, že vyplatili 300 miliónov amerických dolárov zahraničným oficiálnym predstaviteľom, aby získali kontrakty. Odhalenia, že istý americký dodávateľ v oblasti zbrojenia zaplatil milióny, aby získal kontrakty v Európe a na Blízkom východe, znechutenie a cynizmus občanov Spojených štátov ešte prehĺbili.

Americká verejnosť bola znechutená a znepokojená tým, že dochádza k poškodzovaniu dobrého mena Ameriky. V politickej rovine sa vynárali obavy, že i keď virtuálne má každá krajina protikorupčné zákony, tieto sú neefektívne, sčasti preto, že sa zameriavajú len na jednu stránku problému - na prijímanie úplatkov. Tí, čo úplatky platili, ostávali nepotrestaní, napriek tomu, že preukázateľne podkopávali princíp primeraného riadenia. Bolo to jednoznačne v rozpore s cieľmi našej zahraničnej politiky zameranej na podporu demokracie a primeraného riadenia.

Zákon FCPA vyriešil tento problém tak, že vyplácanie akejkoľvek finančnej sumy americkými združeniami zahraničným predstaviteľom s cieľom získať neprimeranú výhodu vyhlásil za protiprávne. Zákon sa vzťahuje na americké fyzické osoby a spoločnosti po celom svete, dokonca i na činnosti, ku ktorým dochádza mimo územia USA. Je možné stíhať materské firmy za postup im podliehajúcich zložiek a platby tretím stranám sú výslovne zakázané. Postihy sú prísne, od pokút vo výške 2 miliónov amerických dolárov - v niektorých prípadoch i vyšších - až po väzbu v trvaní až do piatich rokov. Trestnoprávne opatrenia sú podporené mnohými občianskoprávnymi trestami a pokutami. Ministerstvo spravodlivosti USA zodpovedá za stíhanie porušenia FCPA, pri čom mu často pomáha jeho vyšetrovacia zložka FBI - Federálny úrad pre vyšetrovanie.

Všetky spoločnosti registrované v USA - od tých najväčších, akou je napríklad Siemens, ktorý nedávno zaplatil 800 miliónov amerických dolárov na vyrovnanie svojich "priestupkov“ proti FCPA, až po tzv. "okrajové“ spoločnosti, ktorých základné činnosti môžu mať len veľmi malé reálne prepojenie na USA - spadajú pod pôsobnosť FCPA. Každá americká spoločnosť, ktorá žiada vládu Spojených štátov o podporu pri podnikaní v zámorí, musí podpísať právne záväzné vyhlásenie, že rešpektuje FCPA a bude sa riadiť jeho opatreniami.

Zákon FCPA bol natoľko účinný, že na konci prvej dekády od jeho vstupu do platnosti sa americkí podnikatelia sťažovali, že vlastné bezúhonné správanie ich nespravodlivo znevýhodňuje. Zahraničné spoločnosti stále bez obmedzení platili úplatky, v dôsledku čoho získavali obchody. Niektoré najrozvinutejšie krajiny sveta skutočne podporovali túto činnosť tak, že umožnili odpočet z daní na sumy vyplácané na úplatky - takáto prax v ostatných rokoch výrazne poklesla. Podľa niektorých odhadov dosiahli straty amerických firiem výšku až 30 miliárd amerických dolárov za rok.

Kongres Spojených štátov reagoval tak, že poveril svoju zákonodarnú zložku, aby sa zaoberala medzinárodnou dohodou proti úplatkom/úplatkárstvu. Rokovania vedené Organizáciou pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) vyústili v r. 1997 do vypracovania Dohody o boji proti korupcii. Slovensko podpísalo túto dohodu v r. 1999. Odvtedy prijali mnohé ďalšie medzinárodné organizácie dohody alebo rezolúcie proti podplácaniu zahraničných oficiálnych predstaviteľov. Aby sme spomenuli len niektoré: Rada Európy, Organizácia amerických štátov a Organizácia spojených národov.

Tieto medzinárodné dohody, samozrejme, nezamedzili korupciu. Ale sú dobrým začiatkom. Tak Dohoda OECD, ako aj zákon FCPA boli od svojho prijatia sprísnené a bezpochyby ich bude treba opätovne sprísniť. Momentálne predstavujú hodnotný nástroj, ktorý umožňuje vládam, ktoré majú na tom záujem, stíhať poskytovateľov úplatkov a vyradiť ich z podnikania, ba čo viac, uväzniť ich.

Som hrdý na úlohu, ktorú zohrali Spojené štáty pri presadzovaní demokratickej správy a transparentných postupov v obchodovaní. Stalo sa tak na základe potreby, najprv bol prijatý náš vlastný zákon, ktorý viedol k prijatiu podobných zákonov v medzinárodnom meradle. Hlavnou úlohou, ktorá stojí pred nami, je ako vždy, rigorózne uplatňovanie týchto zákonov a dôsledné stíhanie tých, čo úplatky prijímajú ako aj tých, ktorí ich poskytujú. Na nikoho sa nevzťahuje imunita.