Posúvajú sa hranice, no zlým smerom

V rozhovoroch s ľuďmi často zaznieva názor, že u nás na Slovensku sa to nedá inak. Že veci sú, žiaľ, tak ako sú. Že korupcia je súčasť našej mentality a systému fungovania postsocialistickej krajiny. Je to naozaj tak ťažko riešiteľná otázka?

Zaujala ma jedna štúdia, ktorá hovorila o tom, ako prostredie ovplyvňuje správanie človeka. V prvom pokuse bolo filmované správanie majiteľov bicyklov, ako sa správali pri odkladaní bicyklov pri stene domu, ktorá bola celá postriekaná grafitmi. Ľuďom nezáležalo na zoradení bicyklov, neváhali odhodiť smeti na zem. Vedci spozorovali však zásadný pozitívny rozdiel v správaní ľudí, udržiavaní čistoty a zoradenia bicyklov, keď nechali stenu nanovo pekne premaľovať a okolie miesta odkladania bicyklov nechali upravené a čisté. Obdobných pokusov sa udialo množstvo a všetky dokazujú to isté - nie je jedno, v akom prostredí ľudia žijú, s akými normami správania a hodnôt sú konfrontovaní. Ani Slováci si nedovolia dať policajtom úplatky - keď porušia predpisy v Rakúsku. A netreba nainštalovať kamery z tohto dôvodu. Nikomu ani nenapadne snažiť sa korumpovať rakúskeho policajta. Nehovorme si, že sa to nedá, alebo že na to Slováci nemajú. Väčšina ľudí v tomto štáte sú čestní ľudia. Ich správanie však ovplyvňuje prostredie, v ktorom žijeme.

Hranice by mali byť nastavené zvrchu a nemalo by nám byť jedno, v akom neporiadku, či už morálnom alebo fyzickom, žijeme. Lebo tak budeme mať tendenciu sa správať. Hranice sa na Slovensku za posledné roky posunuli nesprávnym smerom.