Učiť sa, učiť sa, učiť sa

Kým na Slovensku zapálene diskutujeme o návrhu reformy, ktorá je ako Yeti, česká Národná ekonomická rada vlády s kabinetom predstavujú potrebné reformy, ktoré by z tamojšieho verejného sektora urobili dobrého pomocníka toho súkromného, takže štát by zlepšil svoju medzinárodnú konkurencieschopnosť a vyhliadky na rýchlu konvergenciu k blahobytu vyspelých štátov Európskej únie. Pritom Česko je takisto postkomunistická krajina s dedičstvom podobným nášmu; nemá ani našu rovnú daň, chce zrušiť superhrubú mzdu a navrhuje zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky pre nízkopríjmových a zvýšenie záťaže pre bohatých.

Vyberám príklady z kapitoly o vzdelávaní, keďže to má veľký vplyv na budúcnosť nielen slovenskej majority, ale aj rómskej menšiny. Správa upozorňuje, že "kvalita života spoločnosti je viac ovplyvňovaná vzdelaním jej najmenej vzdelanej vrstvy, než úrovňou vzdelania elít“. Ak prepíšem Česko na Slovensko, zdá sa, že to perfektne sedí aj na naše pomery.

Začať treba v útlom veku: "je to práve kvalita predškolskej starostlivosti, výchovy a primárneho vzdelania, ktorá je zďaleka najvýznamnejším determinantom budúceho študijného pokroku a sociálnej integrácie jednotlivcov“. Na predškolskej starostlivosti štát šetrí, potom nie div, že "dominuje situácia jedného dieťaťa s matkou uzatvoreného v mestskom byte (otec pracuje na plný úväzok) výrazne izolovaných od podnetného spoločenstva vrstovníkov a okolitého sveta“.

Skorá selektívnosť školstva má katastrofálne dôsledky: "vzdelávací systém nedostatočne napomáha znižovať vzdelanostné a sociálno-ekonomické rozdiely v spoločnosti, vrátane rozdielov regionálnych“. Školy si totiž "stále viac vyberajú žiakov podľa ich kognitívnych schopností, čo je napríklad vo väčšine štátov USA zakázané - uplatňovanie zásluhovosti už v takom skorom veku je voči osobe dieťaťa nespravodlivé. Zvýšenie gramotnosti 15-ročných na úroveň Fínska by prinieslo nárast hrubého domáceho produktu prerátaný na súčasnosť vo výške štyroch ročných HDP“.

Vhodnejšia podpora rodičovstva a dostupnosť predškolských zariadení by potom pomohla zvýšiť aj nízku účasť žien vo veku 20 až 40 rokov na trhu práce: zvýšenie o 10 percentuálnych bodov by prinieslo príjmy vo výške tretiny každoročného deficitu prvého piliera.
Správa je optimistická: "väčšina problémov nemá zásadný charakter a má riešenie“. Len nestrácať čas experimentmi, dodávam.

Autor je poslancom KDH