Pílime si pod sebou konár

Čo potrebujú krajiny, ktoré sa dnes pokúšajú vymaniť z krízy? Potrebujú ekonomický rast, aby mohli oživiť ekonomiku, obnoviť konkurencieschopnosť a mohli začať riešiť súčasné a budúce deficity a minulé dlhy. Ak súhlasíte s predchádzajúcou vetou, musím vám oznámiť smutnú správu: nie ste „in“, nie ste moderní. Pretože dnes je moderné proti ekonomickému rastu bojovať. Tento boj má dve podoby.

Prvou je otvorené odmietanie rastu. To nie je ničím novým. Má svoju tradíciu minimálne od čias Thomasa Malthusa.
V nej pokračoval Klub vedcov zhromaždených v Rímskom klube, ktorý v roku 1972 publikoval správu Hranice rastu. Neprekáža, že ich predpoveď vyčerpania niektorých kľúčových surovín už v 80. rokoch sa nesplnila, popularite tohto typu uvažovania to ani najmenej neuškodilo. V poslednom čase hnutie „no growth“ začalo nadobúdať na sile najmä v súvislosti s krízou. Publikácií typu Prosperita bez rastu pribúda v mnohých krajinách ako húb po daždi.

Druhá forma boja proti ekonomickému rastu je o niečo rafinovanejšia. A stretol som sa s ňou veľakrát na pôde bruselských inštitúcií. Na desiatkach stretnutí tam počúvam, že Európa síce potrebuje ekonomický rast, ale nie hocijaký. Potrebuje rast, ktorý je udržateľný, sociálne zodpovedný, šetrný k životnému prostrediu, inovatívny, atď... Všetky tie prídavné mená zachytávajú dôležité aspekty nášho života. O tom nemôže byť pochýb.

Problém je však v tom, že čím viac prídavných mien priradíme pred „rast“, tým menší rast bude napokon celkovým výsledkom. Je známe a potvrdené, že ekonomický rast a vyššia ekonomická úroveň prináša v krajinách, ktoré sa jej tešia, vyššiu pozornosť aj pre otázky udržateľnosti a ochrany životného prostredia, vyššie sociálne štandardy a životnú úroveň. Ak však začneme s tým, že chceme udržateľný, sociálne zodpovedný, zelený a inovatívny rast, výsledkom bude spoločnosť bez rastu a s menšími prostriedkami na dosiahnutie všetkých uvedených cieľov.

A tu sme pri podstate veci: ak politici – vedení geopolitickými úvahami o zvýšení úlohy Európy vo svete – premietnu ambície, aby ekonomický rast bol aj udržateľný, sociálne zodpovedný, „zelený“, inovatívny a podobne do legislatívy, výsledkom je vyššie zaťaženie a nižšia konkurencieschopnosť európskych podnikateľov v porovnaní s ich neeurópskymi náprotivkami. Čiže úplný opak toho, čo politici deklarovali. Pílime si tak konár sami pod sebou.
Autor je prezidentom Združenia podnikateľov Slovenska a Nadácie F. A. Hayeka