Znova Gréci

Veľakrát omieľaná téma týchto dní, ku ktorej som sa aj ja už vyjadroval. No nedá mi znovu sa k nej vrátiť. Grécko. Vystupňovaná hystéria okolo možnej platobnej neschopnosti tejto krajiny a apokalyptické scenáre jej následkov nám akosi neumožňujú myslieť racionálne, prípadne, držať sa pravidiel, ktorým sme doteraz verili.
Pritom, podľa väčšiny analytikov je nereálne, že by Grécko niekedy vedelo splatiť svoje dlhy. Iba ak by rozpredali niekoľko ostrovov, čo je vysoko nepravdepodobné pri pohľade na reakcie gréckej verejnosti. Grécki voliči si nie sú ochotní priznať, že dlhé roky žili na úkor svojich detí a daňových poplatníkov celej Európy – vďaka nezmyselnému eurovalu, a že je čas utiahnuť si opasky. To, čo sme odmietali pred rokom, a bolo to racionálne, sme teraz ochotní akceptovať a zúčastniť sa na financovaní Grécka.

Je to zvláštny zvrat a nenachádzam pádny argument, ktorý ho spôsobil. To, že aj napriek tomu v sumáre získavame viac z únie, je možno pravda. Ale nie je to tak trochu korupcia vlastných zásad, ktorým by mala pravicovo orientovaná vláda veriť? Jeden kolega z Viedne mi povedal, že je to dobrý krok, pretože prináša tak potrebnú časovú úľavu nielen Grékom, ale aj Írom a Portugalcom, keďže dnes pri páde Grécka by sa nákaza mohla preniesť na tieto a možno aj iné krajiny s vysokou zadlženosťou. A to by malo katastrofálne následky.

Tieto krajiny podľa neho potrebujú rok až dva na to, aby sa ich verejné financie a zadlženosť stabilizovali, čo by ich ochránilo od rovnakého osudu ako Grécko. A čo keď nie? Čo keď nedokážu naštartovať ozdravné balíky a hlavne v prípade Portugalska a Španielska potrebné reformy? Potom iba zvyšujeme rýchlosť vlaku, ktorý nemá brzdy. Dosahy budú o rok až o dva horšie ako dnes. Mimochodom, v čase svojho krachu mala banka Lehman Brothers dvakrát takú bilančnú sumu, ako je dnes dlh Grécka a uzatvorených desaťtisíce kontraktov, ktoré prestali platiť, čo odštartovalo finančnú krízu. Grécko má iba desiatky veriteľov v podobe bánk, investičných fondov, Európskej centrálnej banky, a čoskoro aj Slovenska.
Autor je predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Tatra banky