Peniaze v zdravotníctve sú

Naše chudobné zdravotníctvo je zároveň jedným z najväčších obchodných odvetví našej malebnej krajinky pod najmenšími veľhorami sveta. „Napriek veľkým rozpočtovým problémom, množstvo peňazí pretekajúcich zdravotníckym systémom ho činí potenciálne veľmi lukratívnym rezortom,“ tvrdí dôverná správa amerického veľvyslanectva z roku 2005, ktorá unikla prostredníctvom WikiLeaks a zmieňuje sa aj o kupovaní hlasov pre reformu ministra Zajaca a dravých praktikách Penty. Od roku 2005 tento finančný tok neustále silnie.

Podľa dostupných údajov každoročne minieme na zdravotnícky systém viac ako 7 percent nášho HDP. V absolútnych číslach sa pomaly blížime k sume 5 miliárd eur ročne. To síce nie je luxus, ale aj v porovnaní s vyspelým svetom to postačuje na veľmi slušný štandard. Obrazne povedané, nemáme na Mercedes, ale ani nie sme odkázaní na hrdzavý bicykel. Za tie peniaze by sme sa mali voziť na Passate s plnou výbavou, no natriasame sa v starej Dacii s vytrhanými sedadlami.

Pravica vidí spásu práve v privatizácii celého sektora, s argumentom, že súkromný majiteľ je lepším správcom majetku ako štátny zamestnanec. No vytvorenie monopolu (alebo ťažko preukázateľného kartelu pod vplyvom jednej finančnej skupiny) v odvetví, kde všetky zisky pochádzajú z verejných zdrojov, by bol hazard so zdravím a životom piatich miliónov ľudí, ktorí celý tento lukratívny biznis platia. A keď má o zdravotníctvo záujem práve skupina s takou povesťou, akú si vybudovala Penta, je veľmi ťažké uveriť, že by mal byť práve záujem pacienta na prvom mieste.

Ľavica zasa oponuje tým, že peniaze z verejného poistenia, čo je v našom systéme len ďalšia daň, nemajú čo tvoriť predmet zisku a majú byť do posledného centa použité na zdravotnú starostlivosť. No kým zisk súkromných zdravotných poisťovní je aspoň transparentný a presne vyčísliteľný, práve vo verejnom sektore uniká množstvo zdrojov, ktoré sa dá len hrubo odhadnúť. Tie najoptimistickejšie odhady hovoria obvykle tak o tretine peňazí minutých na provízie z predražených nákupov čohokoľvek, od upratovacích služieb cez lieky až po drahé prístroje, ktoré sa bežne nakupujú za násobky trhových cien.

Peniaze na zdravotníctvo treba hľadať tam, kde sú. V zdravotníctve. No nemali by ich hľadať manažéri a politici, ale policajti.