Musí po nás niečo ostať. Človek sa nechce zmieriť s tým, že by len tak zomrel a neostalo by po ňom dieťa, kniha, veľdielo, titul, úspešná firma, spoločenský status, alebo aspoň dlhy či starý dom.
Je fajn, keď po Mozartovi ostane Malá nočná hudba, lebo je krásna. A viete prečo je krásna? Lebo ju neskladal s motívom, aby po ňom niečo ostalo. Zložil ju preto, lebo ho raz prepadla hudobná myšlienka a on ju vylial v nejakom strapatom opojení do notovej osnovy v absolútnom spojení so sebou samým.
Občas aj my robíme veci, ktoré nás tešia len preto, že ich robíme. Plejeme záhradu bez ambície zmeniť flóru v našom okrese či kraji, robíme to len preto, že nás teší mať ruku v hline. Občas maľujeme bez ambície trhnúť Van Gogha na aukcii, ale len preto, že sme sami sebou, keď maľujeme. Keď robíme veci, počas ktorých nám je dobre, sme šťastní. Šťastnejší, než by sme mali úspech s niečím, čo nás stále stresuje, aby to bolo ešte úspešnejšie, alebo aby sme náhodou o to neprišli.
Tak sa nám nejako vonku veľmi „oletnilo“ a k týmto bohumilým aktivitám máme bližšie. Medzi moje obľúbené činnosti bez ambície rátam pozeranie do „blba“, ležanie na tráve, čítanie alebo prechádzku. Počas „kukania“ do blba som si všimla, čo všetko robí príroda. Zistila som, že príroda len tak je. Vtáčik lieta po oblohe, strom šumí vo vetre, slnko svieti zhora, všetci súladia, len človek chodí a rieši, kde a ako by urobil dieru do sveta.
Zvieratá a rastliny nepotrebujú po sebe nič zanechať. Azda len občas skamenelinu alebo bobok. Nerobia to však so zámerom urobiť s bobkom dieru do sveta. Všetky kľúčové diela veľkých géniov vznikli z čistej lásky k danej činnosti, nie s ambíciou niekoho predbehnúť a mať pomník. Aj keď dnes si pozriem zápas s Kanadou pre výsledok, nie pre radosť z hry, lebo hokejové výsledky sú predsa len jedným z najvýznamnejších bobkov v našej spoločnosti. Tak si držme palce.
Autorka je rozhlasová a televízna moderátorka
