Napríklad Podnikohospodárska fakulta VŠE preto pre študentov, ktorí nastúpia v budúcom roku, zruší bežné bakalárske práce a nahradí ich praktickými absolventskými projektami. V budúcnosti by sa mohli pridať aj ďalšie školy.
Zrušenie bakalárskych prác
Vedenie Fakulty podnikohospodárskej Vysokej školy ekonomickej v Prahe došlo k záveru, že písomné bakalárske práce už nie sú užitočné ako súčasť zavŕšenia bakalárskeho štúdia. Dôvodov je podľa dekana fakulty Jiřího Hnilicu niekoľko, jedným z nich je ale skutočnosť, že študenti si už začínajú osvojovať prácu s generatívnou umelou inteligenciou.
Dekan Hnilica hovorí, že zmeny v bakalárskych odboroch nesúvisia len s nástupom umelej inteligencie. „Je to skôr posledná kvapka, ktorá nás rozhýbala, aby sme urobili zmenu. Ide nám o to, aby práce vznikali v spolupráci s partnermi našej školy,“ vysvetlil pre iDnes.cz.
Podľa dekana ide hlavne o to, aby sa študenti učili prakticky a nie len písaním akademických textov. „Chceme posilňovať uplatniteľnosť absolventov bakalárskeho štúdia. Prehĺbime spoluprácu so súčasnými partnermi. Študenti často pracujú vo firmách a nie je dôvod, aby bakalársky projekt nemohol vznikať tam,“ tvrdí.
Hnilica dodal, že nad prácou študenta bude v takom prípade fungovať dvojitá kontrola. „Supervíziu by vykonával priamo niekto z firmy a zároveň učiteľ. Samozrejme, fungovalo by aj dvojité hodnotenie s tým, že posledné slovo by mala škola, pretože my napĺňame profil absolventa. Mohlo by to byť zaujímavé pre obe strany,“ doplnil.
Podobné zmeny určite nečakajú diplomové práce. „Tie zo zákona zrušiť nemôžeme. V magisterskom štúdiu sa študenti už špecializujú a naozaj riešia veľmi často sami nejaký konkrétny problém a vyučujúci je akýsi mentor, ktorý im pomáha. Pri diplomovkách skutočne ide o odbornú prácu,“ hovorí dekan.
Určitými zmenami už prešli semestrálne práce. „Väčšinou už nevyžadujeme kompaktný text, chceme, aby študent odprezentoval tému napríklad pomocou prezentácie, nasleduje určitá obhajoba a diskusia. Študenti musia téme rozumieť, potom budú schopní sa uplatniť. K tomu im opísané texty a umelá inteligencia nepomôže,“ hovorí Hnilica.
Použitie umelej inteligencie je možné
VŠE podľa neho ale umelú inteligenciu neodsudzuje, naopak, s jej nástupom počíta. „Pokiaľ si študenti nechajú pomôcť od umelej inteligencie napríklad spracovať niektoré dáta a v práci to potom priznajú, nemusí to byť nutne problém. Vo väčšine predmetov je polovica skúšky ústna, tam sa ukáže, ako študenti premýšľajú a komunikujú,“ zdôvodnil.
Nástup umelej inteligencie zmeny podľa dekana len urýchlil. „Projekty by sme zaviedli aj bez ChatGPT, ale asi by to bolo o dva roky neskôr. Pôvodne sme si chceli zmenu vyskúšať v menšom rozsahu len na konkrétnych predmetoch,“ dodal.
Zakladateľ jedného z prvých startupov, ktorý je postavený práve na ChatGPT, Ján Sládek v rozhovore povedal, že študenti by sa k používaniu umelej inteligencie mali priznávať. „Teraz to učitelia jednoducho nespoznajú. Jediné, čo môžu školy robiť, je prijať fakt, že pokiaľ chcú od študentov esej na 30 strán, časť z nej bude pravdepodobne vygenerovaná umelou inteligenciou. A myslím si, že je to v poriadku,“ povedal.
Umelá inteligencia podľa Sládka prácu stále sama nenapíše. „Jazykový model nemá znalosti, len predikuje ďalší token. To znamená, že môže písať aj úplne hlúposti. Vždy to musí niekto prejsť a zistiť, či to dáva zmysel,“ vysvetlil.
S využitím umelej inteligencie na univerzitách plne súhlasí aj zakladateľ investičnej skupiny Thein Tomáš Budník. „Podľa môjho názoru je to krok správnym smerom. Overiť znalosti sa dá pri skúškach či štátniciach pomocou prípadových štúdií či konkrétnych úloh. Schopnosť vytvoriť syntézu a napísať dlhší odborný text študenti v praxi nevyužili a v dnešnej dobe k tomu ľudia určite budú používať AI,“ hovorí.
Na iných školách bakalárske práce zostávajú
Otázka budúcnosti bakalárskych prác sa momentálne aktívne diskutuje napríklad na Karlovej univerzite. „Zmysel práce aj s ohľadom na príchod AI je značne závislý na type študijného programu. V celej rade študijných programov je súčasťou bakalárskej práce experimentálna činnosť, ktorú umelá inteligencia nenahradí,“ povedal hovorca školy Václav Hájek.
„Rieši sa to predovšetkým pri prácach, ktoré mali charakter rešerše. Predovšetkým ide o náhradu za skupinové projekty, rozpor vedeckých článkov a ich hodnotenia a konečné zadávanie takých prác, ktoré vyžadujú prácu na vyšších úrovniach, ktoré sú pre AI nástroje ťažšie zvládnuteľné,“ dodal.
V súčasnej dobe Karlova univerzita využitie umelej inteligencie do istej miery schvaľuje. „Veďte študujúcich k získavaniu kompetencií, ktoré budú stále dôležitejšie pre ich budúci kariéru. Pokiaľ sa rozhodnete neodporúčať využitie nástrojov AI, študujúcim svoje rozhodnutie objasnite. Pokiaľ, naopak, sami pri príprave a realizácii výučby na vysokej škole AI aktívne využívate, informujte o tom študentov,“ odporúča škola učiteľom.
Iný názor panuje napríklad na ČVUT v Prahe. „Zatiaľ o zmenách záverečných skúšok či o zrušení bakalárskych prác neuvažujeme. Pri tvorbe študentských prác sme zneužitie AI doteraz nezaznamenali. Umelá inteligencia je rozhodne pomocným nástrojom. Je napríklad stanovené, že každá práca musí obsahovať autorskú časť, ktorú by AI nevedela vytvoriť,“ hovorí hovorkyňa Kateřina Veselá.
„Všeobecne sa dá povedať, že pokiaľ študent pasáže vytvorené umelou inteligenciou prizná s riadnym vyznačením pasáže, je to v poriadku. Aký rozsah použitia umelej inteligencie povolí, je potom na vedúcom každej práce. V prípade nepriznaného využitia bude takto vytvorený text považovaný za plagiát,“ doplnila Veselá.
VUT v Brne nepovoľuje využitie umelej inteligencie v bakalárskych prácach prakticky vôbec. „Chápeme generatívnu AI ako technológiu, ktorá môže byť užitočná výhradne ako asistenčný a konzultačný nástroj. Nie je preto možné, aby študenti kopírovali výstupy nástrojov umelej inteligencie a odovzdali ich ako výsledok študentskej práce,“ napísal kancelár rektora Kamil Gregorek.
„Takéto konanie je považované za obdobu contract-cheatingu. Nástroje generatívnej umelej inteligencie je možné využívať len ako asistenčné či konzultačné nástroje, najmä pre vyhľadávanie informácií, ktoré študent následne samostatne posúdi a prípadne využije,“ popísal Gregorek.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
