Avizovaná novela z dielne Ministerstva dopravy a výstavby SR, ktorá má uvoľniť licencie na trh so stanicami STK, sa neopiera o reálny stav na trhu. Novela je v súčasnosti schválená vládou a bude ju schvaľovať parlament. V prípade kladného stanoviska zákonadarcov prinesie viac negatív ako osohu.
1. V zahraničí narobila liberalizácia problémy
Príkladom je podobné opatrenie v susednom Poľsku, kde po uvoľnení trhu operuje vyše 4 800 staníc STK. V Poľsku je 10–krát viac automobilov ako na Slovensku, ale až 30-krát viac staníc STK. Po liberalizácii u nášho severného suseda neprejde kontrolou iba 1 % automobilov, pričom u nás je to 6 %. Poliaci teda majú o 37% vyššiu smrteľnú nehodovosť sú tretí najhorší na cestách v Európe. Zaujímavý je tiež príklad zo Španielska, kde k liberalizácii pristúpila v roku 2004 len provincia Castilla – La Mancha. V tomto regióne kontrolou neprejde len 12,3% automobilov, pričom v provinciách bez liberalizácie je to pri tom istom hodnotení vozidiel až 20 %. Výsledkom je vyšší počet áut v problematickom technickom stave v tejto provincii a ani jedna ďalšia provincia počas nasledujúcich 12 rokov už viac neliberalizovala.V susednej Českej republike sa poslanci s liberalizáciou nestotožnili a schválili novelu zákona so zachovaním regulovanej siete.
2. Kapacita staníc STK je dnes dostatočná. Liberalizácia rieši neexistujúci problém
Na Slovensku je v súčasnej dobe v prevádzke 140 samostatných staníc STK. Tie boli podľa údajov za rok 2015 vyťažené len na 46 % a v roku 2016 na 49%. Na Slovensku je limit vyťaženosti nastavený na 50 %. Pri nadpolovičnom vyťažení stanice v danom okrese automaticky vzniká priestor pre ďalšiu STK a tým je zabezpečené, že je pre vodičov celoslovensky zabezpečená dostatočná kapacita liniek STK.
3. Aj dnes existujú „čierne ovce“ medzi stanicami STK. Ich počet by sa iba zvýšil
Slovenský systém metodiky, výkonu a prenosov dát STK patrí v Európe k najlepším a prichádzajú sa k nám učiť a inšpirovať aj zo zahraničia. Aj napriek tomu sa u nás vyskytujú „čierne ovce“, ktoré kontrolu technického stavu vozidla obchádzajú. Napríklad, stanice STK sú vybavené kamerovým systémom. Ten garantuje, že vozidlo skutočne na kontrolu príde, ale vôbec nezaručuje, že vozidlo je technicky v poriadku. Slovensku by preto viac pomohlo zavedenie lepšej kontroly nad stanicami STK. Liberalizácia by iba znížila možnosti kontroly. Slovenský trh je špecifický. Veľké množstvo vodičov už vníma kontroly ako pomoc v ich záujme jazdiť s bezpečným vozidlom a dokonca sa za zistenie chýb poďakuje. Ale je veľmi veľa takých, pre ktorých je kontrola nutné zlo a hľadajú cestičky ako kontrolou prejsť bez nutnosti odstraňovania závad. Najmä táto skupina uvíta liberalizáciu, ktorá im hľadanie benevolencie v značnej miere uľahčí.
4. Novelizujeme naraz dva krát ten istý zákon, EÚ liberalizáciu nevyžaduje
Ministerstvo dopravy navrhlo liberalizovať stanice STK v zákone o Podmienkach prevádzky motorových vozidiel v premávke, ale zároveň už teraz predstavuje verejnosti kompletné prepracovanie celého, toho istého, zákona. Predstavuje nám úplne nový zákon riešiaci problematiku technických a emisných kontrol komplexne a v súlade s novou legislatívou Európskej únie. Jeho cieľom je implementovať smernice EÚ, ktoré nadobudli účinnosť 20. mája 2014 a členské štáty boli povinné prijať vlastné vnútroštátne predpisy do 20. mája 2017, pričom uplatňovať ich musia najneskôr od 20. mája 2018. Namiesto včasného prevzatia smerníc EÚ do našej legislatívy štát paradoxne narýchlo prijíma novelu zákona, ktorý bude o pár mesiacov nahradený ďalšou novelizáciou. Národná rada SR tak bude prijímať v tesnom slede zmenu existujúceho zákona a hneď na to úplne nový zákon.
5. Odborníci z praxe liberalizáciu nepodporujú
Ministerstvo dopravy ignoruje argumenty relevantných odborníkov z praxe, vrátane Národnej asociácie STK. Proti liberalizácii STK vystúpili taktiež Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR, Slovenská asociácia malých a stredných podnikov a živnostníkov, Slovak Business Agency, Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora, či Zväz automobilového priemyslu.
(pr)