10.03.2016, 00:00

Výsledky prieskumov môžu firmy aj likvidovať

Tradičné výskumné nástroje zahŕňajúce aj dotazníkové prieskumy poskytujú čoraz menej relevantné informácie. Dôvodov je viac, do značnej miery sem patrí aj uponáhľaná doba, v ktorej žijeme.

Ľudia v prieskumoch v podstate buď nemajú čas riadne sa zamyslieť nad tým, čo sa ich osoba vykonávajúca prieskum pýta, neporozumejú otázke alebo len jednoducho nechcú odpovedať pravdivo, najmä ak ide o citlivé otázky, resp. odpovedajú tak, ako to od nich spoločnosť očakáva. Na druhej strane, na mnohé otázky respondenti ani nemôžu odpovedať pravdivo, pretože ľudský mozog prijíma v každej milisekunde obrovské množstvo informácií, ktoré následne filtruje, takže si človek všetky tieto aspekty svojho rozhodovania nedokáže naplno uvedomiť a napokon reálne zhodnotiť.

Nie sú informácie ako informácie
Pri strategických rozhodnutiach v prípade malých a stredných podnikov môžu byť výsledky prieskumov neodrážajúce skutočnú realitu priam likvidačné. Naopak, väčšie spoločnosti sa dokážu z takýchto prieskumov poučiť, ako to bolo napríklad v prípade spoločnosti Coca-Cola v roku 1985. Výsledky ňou zrealizovaného tradičného marketingového prieskumu jasne potvrdili, že svet chce New Coke. A tak ju vyrobili. Produkt však skončil ako prepadák a stiahli ho z predaja... V prípade dotazníkového prieskumu o automatizovaných bankomatoch (angl. ATM), uskutočneného pred ich zavedením, sa viac ako 80 percent austrálskych spotrebiteľov vyjadrilo, že automatizované bankomaty používať nebudú. Dnes napriek tomu viac ako 80 percent Austrálčanov používa práve ATM.
Relatívne novou oblasťou, ktorá posúva výskumné možnosti vpred, je neuroekonómia a neuromarketing. Cieľom týchto interdisciplinárnych analýz je lepšie pochopenie princípov ekonomického rozhodovania a správania zákazníka/spotrebiteľa v ekonomických procesoch, napríklad pri nákupe, sporení a investovaní prostredníctvom metód, ktoré sa používajú v medicíne a psychológii.

Emócie a racionalita
V porovnaní s klasickými ekonomickými teóriami prináša neuroekonomický prístup zásadne nový pohľad na komplexný rozhodovací mechanizmus človeka, ktorý je výsledkom prelínania sa mnohopočetných premenných. Zohľadňuje sa pri ňom vplyv emočných, sociálnych, kognitívnych a ďalších faktorov na ekonomické správanie jedinca v rôznych trhových situáciách. Zjednodušene povedané, cieľom neuroekonómie je skonštruovať model rozhodovania, ktorý nie je obmedzený len na ekonomick

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN.

Aj vďaka vám môžeme tvoriť poctivý obsah. Zaregistrujte sa do HNkonta a čítajte naše spravodajstvo, analýzy i komentáre. Všetko na jednom mieste a v kontexte. Ďakujeme, vážime si vašu podporu.

HNkonto umožňuje prístup k informáciám z Hospodárskych novín a aj k vybraným titulom vydavateľstva Mafra Slovakia.

HNkonto Vám umožní prístup k digitálnemu obsahu Hospodárskych novín a špecializovaných titulov vydavateľstva MAFRA Slovakia. V prípade problémov, skúste prosím obnoviť stránku (napríklad stlačením [F5] alebo Aktualizovať v okne prehliadača).