22.11.2016, 16:20

Slovensko je pozadu oproti iným krajinám aj v pomáhaní

Humanitárny systém do konca minulého roka ani neexistoval, slovenské neziskovky by uvítali lepšiu spoluprácu s rezortom zahraničia.

Slovensko je pozadu oproti iným krajinám aj v pomáhaní
Zdroj: UNICEF

Sýria je päť rokov v konflikte. Päť rokov v humanitárnej kríze. A Slovensko posiela krajine humanitárnu pomoc až teraz. Roky neskôr, než ju poslali mnohé iné krajiny a neziskové organizácie. Aj toto je jeden z problémov slovenskej humanitárnej pomoci. Upozornila na to výkonná tajomníčka Platformy mimovládnych rozvojových organizácií Mária Sliacka na medzinárodnej panelovej diskusii Regíonálny humanitárny okrúhly stôl.

Základom humanitárnej pomoci je pritom to, aby bola rýchla, inak nie je systém efektívny.

"Náš systém humanitárnej pomoci je príliš závislý na rozhodnutí samotného ministra, ktorý musí všetko podpísať. Celý tento proces tak trvá veľmi dlho,“  zdôraznila Sliacka na konferencii, ktorú zorganizovala platforma spolu s partnerom z neziskového sektora v oblasti humanitárnej pomoci v Európskej únii VOICE.

To, že je potrebné prinášať riešenia ihneď, dokazuje aj 65 miliónov ľudí, ktorí prišlo v dôsledku vojny o svoje domovy, či 25 miliónov ľudí, ktorí opustili svoje domovy v dôsledku klimatickej zmeny. Pripomenul to generálny riaditeľ sekcie medzinárodných organizácií, rozvojovej a humanitárnej pomoci pri ministerstve zahraničných vecí Michal Mlynár.

"Účelom rozvojovej pomoci na jednej strane a humanitárnej pomoci na strane druhej je zlepšiť životné podmienky ľudí. Rozdiel je však v načasovaní, politike a rozpočte,“ povedal Mlynár.

Veľa sa nezmenilo

Problém je aj v tom, že humanitárny systém na Slovensku do konca minulého roka ani neexistoval, upozornil Daniel Kaba z humanitárnej a rozvojovej agentúry ADRA Slovensko.

Tento rok je pre slovenské mimovládky prvý, kedy sa môžu uchádzať o granty na humanitárne projekty. Tento fakt ako aj kľúčové záväzky z humanitárneho samitu OSN v Istanbule, ktorý sa konal máji tohto roku, môžu priniesť slovenskému neziskovému sektoru lepšiu kooperáciu s rezortom zahraničia. "Keď sa však na to pozrieme z politickej perspektívy, na Slovensku sa toho v tejto oblasti veľa nezmenilo, dôkazom je migračná kríza, ktorá vypukla minulý rok,“ povedal Kaba.

Navyše Slovensko má podľa neho akýsi zoznam krajín, na ktorom sú niektoré prominentnejšie ako tie druhé. Napríklad Ukrajina sa z tohto zoznamu pomaly vytráca, no sú na ňom aj blízkovýchodné krajiny ako Sýria a Libanon, Jordánsko a Irak či Južný Sudán. "Neviem, či je dobré mať na zozname toľko krajín s takým malým rozpočtom na pomoc, ako máme my,“ povedal Kaba a dodal, že si nie je istý tým, čo by slovenské ministerstvo zahraničných vecí robilo v prípade, ak by v niektorej z krajín vypukla prírodná katastrofa.

Humanitárna pomoc nestačí

Účastníci diskusie sa zhodli tiež na tom, že samotná humanitárna pomoc nestačí. "Sama o sebe nedokáže zredukovať potrebu pomoci vo svete, ani vytvoriť udržateľné podmienky pre život 130 miliónov najzraniteľnejších ľudí na Zemi, " povedala predsedníčka Pracovnej skupiny pre humanitárnu a potravinovú pomoc Rady Európskej únie Beata Lipovská.

Humanitárna pomoc podľa nej úzko súvisí s budovaním mieru. Zvýšiť preto navrhuje najmä politickú diplomaciu, ktorá môže zabrániť vojnovým konfliktom. Humanitárny systém pomoci zároveň musí byť koordinovaný na lokálnej úrovni. "Lokálni aktéri sú často prví, ktorí reagujú na pomoc. Vedia, čo treba zmeniť a kde treba zasiahnuť. Žijú v komunite a vnímajú veci pred, počas aj po kríze a humanitárnej asistencii”, povedala Lipovská.

Zmeniť podľa Lipovskej treba aj prístup k rodovej rovnosti a vzdelaniu. "Prečo nemôžu ženy a dievčatá čerpať rovnaké výhody z humanitárneho systému ako muži a chlapci?,“ nastolila Lipovská otázku. Nový humanitárny model musí byť podľa nej rodovo citlivý, musí vylučovať možnosť páchania násilia na ženách a reflektovať podporu postavenia žien v rámci humanitárnej pomoci.

Článok vznikol v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií v rámci projektu Európsky rok rozvoja 2015: Médiá a rozvoj.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
globalne_loga