05.12.2016, 11:35

Kaliňák pripravuje kľúčový dokument. Môže zmeniť osudy migrantov

Mimovládne organizácie čakajú na štátny integračný program, ktorý by mal pomáhať začleniť migrantov do spoločnosti.

Kaliňák pripravuje kľúčový dokument. Môže zmeniť osudy migrantov
Zdroj: Tulipán pre deti z Iraku.

Aj keď Slovensko nie je obľúbeným cieľom utečencov, ročne u nás požiadajú o azyl stovky ľudí. Štát však stále nemá jasno v tom, ako ich začleniť do spoločnosti. A práve k integrácii utečencov sa momentálne píše zásadný dokument.

Príprava kľúčového dokumentu

Rezort vnútra už vyše roka pripravuje Štátny integračný program, ktorý môže zmeniť osudy utečencov. „Ministerstvo vnútra  prostredníctvom Riadiaceho výboru pre migráciu a integráciu cudzincov na migračnom úrade na tento účel zriadilo Pracovnú skupinu za účelom vypracovania uvedeného programu,“ potvrdila Amra Sarajlić za Migračného úradu. Zároveň však dodala, že minister vnútra Robert Kaliňák požiadal predsedu vlády Roberta Fica, o posunutie termínu splnenia úlohy na koniec roka 2017.

Podoba nového dokumentu pritom zaujíma mimovládne organizácie, ktoré sa problematike venujú. Jednou z týchto organizácií je aj Slovenská katolícka charita. Jana Vendura, ktorá je projektovou manažérkou organizácie, vysvetľuje, že momentálne má slovenská legislatíva  medzery. Tie by mal “zaplátať” práve nový dokument.

„Je nevyhnutné, aby v prvom rade štát prevzal zodpovednosť za túto cieľovú skupinu. V praxi sa stretávame s prekážkami, ktoré nie sú legislatívne podchytené, tieto osoby majú sťažený prístup vo viacerých oblastiach,“ vysvetľuje Verdura. Dokument by podľa Slovenskej katolíckej charity mal riešiť najmä oblasti bývania migrantov, ktorá je jednou z problematických tém. Dokument sa však venuje aj oblasti zamestnania, vzdelávania a sociálno-kultúrnej osvety v spolupráci so samosprávami.

V čom robí Slovensko chyby

Momentálne má Slovensko v integrácii migrantov veľké medzery. „Nevytvárame aktívne podmienky, ktoré by utečencov nejako zvlášť podporovali. Ak je momentálne niekto zadržaný a umiestnený do útvaru policajného zaistenia a podá tam žiadosť o azyl, vôbec to nevedie k prepusteniu a umiestneniu do azylového tábora. S takto umiestnenými ľuďmi sa potom oveľa ťažšie pracuje, len veľmi ťažko im vysvetlíte, že Slovensko je naozaj otvorená krajina, súčasť EÚ, kde môžu požiadať o azyl. Spoza mreží sa toto veľmi ťažko chápe,” opisuje riaditeľka Ligy pre ľudské práva Zuzana Števulová.

Práve pripravovaný program by mohol viesť k zlepšeniu životných podmienok pre migrantov. Števulová však kritizuje, že ministerstvo vnútra mimovládky neinformuje o podrobnostiach pripravovaného dokumentu. “Viaceré ministerstvá nespolupracujú. Problémy sú pri určení toho, kto bude zodpovedný za vyplácanie integračnej pomoci, ďalej v  oblasti dôchodkov pre azylantov seniorov a tiež trpíme nedostatkom podporovaného bývania. Vyzerá to tak, že pre tieto problémy sa prijatie programu predĺži, možno až na neurčito,“ dodáva.

Riaditeľka organizácie Centrum pre výskum etnicity a kultúry Elena Gallová Kriglerová tvrdí, že miestami problematické správanie migrantov je výsledkom práve integračnej politiky štátu. “Integračná politika je schopná slúžiť ako prostriedok udržania pokojnej situácie. Pomáha nám nájsť základné pravidlá fungovania, no je veľmi dôležité, aby platili rovnako pre imigrantov aj domácich,“ hovorí. Ako príklad poukazuje na škandinávske krajiny. Na druhej strane tvrdí, že opačným príkladom je Francúzsko, ktoré integračnú politiku podcenilo.

Mimo hlavného prúdu

Európa už mesiace rieši obrovský príliv utečencov. V krajinách OECD požiadalo vlani o azyl až 1,65 milióna ľudí. Znamená to, že klub najvyspelejších krajín sveta trhol nový rekord. Od roku 1960, keď organizácia vznikla, nenamerali krajiny nikdy toľko žiadostí o azyl ako vlani.

Slovensko, ktoré je jednou z krajín OECD, však aj napriek veľkej migračnej vlne zostáva v závetrí. Podľa štatistík ministerstva vnútra požiadalo na Slovensku za posledný rok o azyl len 330 ľudí. Zväčša išlo o občanov Afganistanu, Ukrajiny a Iraku. Pre porovnanie: v roku 2006 sme mali takmer 2900 žiadostí o azyl. Slovensko je tak jednou z krajín s najnižším počtom žiadostí o azyl v Európskej únii.

Autorka je študentkou kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov.

Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
globalne_loga