Bratislava pripravila Akčný plán Stratégie adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy na území hlavného mesta SR.
Akčný plán obsahuje súbor opatrení, ktorými chce mesto predchádzať rizikám a škodám spôsobeným klimatickými zmenami a znižovať emisie skleníkových plynov. Súčasťou plánu sú aj postupy pri hospodárení so zrážkovou vodou, využívaní alternatívnej energie a trvalo udržateľnej starostlivosti o zeleň. TASR o tom informovala Iveta Kešeľáková z oddelenia komunikácie a marketingu bratislavského magistrátu.
"Príprava akčného plánu bola záverečnou aktivitou projektu 'Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy – pilotná aplikácia opatrení v oblasti zadržiavania zrážok v urbanizovanom prostredí'. Akčný plán bude prerokovaný na najbližšom zasadnutí mestského zastupiteľstva koncom apríla," objasnila Kešeľáková.
Analýza rizík aj pripravenosť na negatívne vplyvy
Podľa jej slov dokument obsahuje niekoľko dôležitých strategických cieľov. Jedným z nich je analýza rizík súvisiacich so zmenou klímy a ich vplyvmi na urbanizované prostredie. Ďalším je vytváranie prijateľnej mikroklímy v meste, spolu so zlepšením kvality ovzdušia a prevenciou vzniku mestských tepelných ostrovov. Mesto tiež plánuje budovať multifunkčné verejné priestory. Akčný plán si kladie za cieľ aj ochranu pred lokálnymi, tzv. bleskovými povodňami, pôdnou eróziou a minimalizáciou zosuvov pôdy.
Bratislava chce v tejto oblasti spolupracovať a vytvárať nové partnerstvá s verejným, súkromným aj tretím sektorom. Medzi ciele plánu patria aj výchovno-vzdelávacie aktivity a zapájanie verejnosti do projektov hospodárenia so zrážkovou vodou, pokiaľ ide o zadržiavanie zrážok v mestskom prostredí či program Adopcia zelene.
Cieľom projektu Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy bolo v rokoch 2014 až 2017 zvýšiť pripravenosť Bratislavy na negatívne vplyvy zmeny klímy a zabezpečiť primeranú kvalitu prostredia, ochranu zdravia, majetku a podmienok na kvalitný život obyvateľov mesta.
V rámci projektu boli v Bratislave zrealizované (alebo sa realizujú) adaptačné opatrenia ako bioretencia (zadržiavanie) dažďových vôd v areáli cykloštadióna (Športpark Jama), revitalizácia Gaštanice v mestskej časti Nové Mesto či rekonštrukcia vodozádržných nádrží na Železnej studničke. V Petržalke sa uskutočnila revitalizácia Námestia hraničiarov a výsadba zelene na Dolnozemskej ceste. Revitalizácia drevín a alejí sa robila na Hlavnom a Františkánskom námestí aj na Námestí Slobody. Ďalšími výstupmi projektu sú obnovenie a sprístupnenie areálu na Svoradovej ulici či realizácia vegetačných striech na Domove seniorov Archa.
Medzinárodné záväzky
Snaha hlavného mesta súvisí aj s našimi medzinárodnými záväzkami. Slovensko sa totiž v roku 2015 v Paríži ako krajina zaviazalo prispieť k snahe o potlačenie človekom spôsobenej zmeny klímy. Takzvaná Parížska klimatická dohoda vstúpila do platnosti v rekordnom čase už necelý rok po jej prijatí členskými krajinami OSN na samite v Paríži v decembri 2015.
Krajiny sa v nej zaviazali, že prostredníctvom znižovania emisií skleníkových plynov zaistia, že globálna teplota nestúpne o viac než dva stupne Celzia, ideálne však o nie viac než 1,5 stupňa Celzia. Výrazná časť vedeckej obce je však k realizovateľnosti tohto záväzku skeptická.
Jednou z ciest je podľa odborníkov podučiť sa od tých miest, ktoré dlhodobo fungujú vo vysokých teplotách. Príklad si tak môžeme brať napríklad zo starých miest v subtrópoch, ktoré využívajú vonkajšie tienenie okien, úzke ulice s hlbokými tieňmi, či stromy, ktoré slúžia ako prirodzená klimatizácia.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
