Maďarič: Aj novinári musia zniesť istú kritiku

Médiá majú po dlhej diskusii nový tlačový zákon, ktorý podľa medzinárodnej inštitúcie OBSE bude zasahovať do slobody slova. Čo vy na to?
Zásadne nesúhlasím s názorom, že tento tlačový zákon ohrozuje slobodu médií na Slovensku. Na druhej strane to, že OBSE kritizuje tlačový zákon, ma neprekvapuje, pretože pri diskusiách s nimi boli viaceré názory odlišné. To však nič nemení na mojom postoji, že tento zákon je kvalitatívnym posunom oproti tomu z roku 1966. Z môjho pohľadu sa aj v tom najspornejšom ustanovení - v práve na odpoveď - výrazným spôsobom rozširuje priestor demokracie. Predovšetkým z hľadiska širokej obce čitateľov, ktorí budú mať možnosť si prečítať aj iné názory dotknutých osôb.

Podľa mnohých odborníkov však zužuje demokraciu vydavateľom. Prečo ste nechceli viac ustúpiť pri zmenách v zákone?
Vydavateľom sa zužujú privilégiá. Formou protestov a kritiky totiž nebojujú za práva verejnosti a občanov, ale za udržanie súčasných privilégií, ktoré ich v podstate nijakým spôsobom nelimitujú. Existujú tu aj práva verejnosti, ktorá je konzumentom tlačových médií a ktorá má právo aj na pravdivé informácie a má aj právo na ochranu osobnosti. Zákon dáva tieto práva do rovnováhy, je to trend v Európe. Nie je však pravda, že som neustúpil. Veď sme nakoniec urobili úpravu aj v práve na odpoveď.

Podľa odborníkov je kozmetická.
Rozhodne nie je. Právo na odpoveď sme obmedzili len na skutkové tvrdenia. V návrhu zákona takéto obmedzenie nebolo, z čoho vyplývalo, že odpoveď by mohla obsahovať aj hodnotiace úsudky - rôzne invektívy, esejistické písanie. Právo na odpoveď vzniká v prípade, že skutkové tvrdenie sa dotýka osobnostných práv fyzickej alebo právnickej osoby. Vo výnimočných prípadoch sa môže stať to, že odpoveď bude reagovať na pravdivé tvrdenie, ktoré napríklad nebude úplné alebo bude vytrhnuté z kontextu.

Je podľa vás správne, ak osoba dostane priestor na reakciu v prvotnom článku a ešte dostane aj ďalší priestor na reakciu odpoveďou?
Ak bude nejaký fakt, ktorý sa dotýka osobnostných práv, ale v tom článku už nebude doplnený faktom, ktorý by to korigoval v zmysle toho, že by k poškodeniu nedochádzalo, má na to právo.

Odpoveď sa bude musieť uverejniť na rovnocennom mieste, nie rovnakom. To znamená, že ak denník niečo prinesie na titulnej strane, bude tam musieť zverejniť aj odpoveď. Aký je v tom potom rozdiel?
Pokiaľ bol človek poškodený niečím a tá informácia bola na titulke, aj on by mal mať právo, aby jeho reakcia bola na titulke.

Nie je to obmedzovania práv vydavateľa? Nemal by o obsahu titulky rozhodovať vydavateľ?
Vydavateľ zasahuje denne informáciami verejnosť. Píše o veciach, ľuďoch, situáciách, ovplyvňuje verejnosť. Má právo vydavateľ denne bombardovať verejnosť informáciami, správami, faktami? Má. Sú to veľké práva a sú ošetrené zákonmi. Tento druh podnikania má veľkú ochranu, na druhej strane z tých práv vyplýva aj zodpovednosť. Neberiem argument, že je to vyvlastnenie novín. Bol by som rád, keby sme mali na Slovensku takých vyspelých vydavateľov a novinárov, ktorí by sa dokázali tak samoregulovať, že by sme tlačový zákon nepotrebovali. U nás na Slovensku za 18 rokov, čo existuje slobodná tlač, printové médiá zlyhali. Vytvorili si Tlačovú radu, ale nikdy ju nerešpektovali.

Odpoveď dotknutej osoby bude však jednostranný text.
To nie je jednostranný text, ale snaha, aby bola vypočutá aj druhá strana. Podľa zákona majú vydavatelia právo k tej odpovedi dať svoje vyjadrenie, ktoré sa však obmedzuje len na skutkové tvrdenia, teda fakt. Nemôžu dať k tej odpovedi len hodnotiaci úsudok. Ale v každom ďalšom vydaní už môžu reakciu hodnotiť, kritizovať, chváliť.

Boli zmeny, ktoré sa v zákone nakoniec urobili z dielne ĽS-HZDS, alebo Smeru?
Nikdy v rámci rozhovorov otázka nestála tak, že nás tlačili koaliční partneri k niečomu. Bola to vec dohody, aké pozmeňujúce návrhy schválime a skôr sa vychádzalo z diskusie ministerstva kultúry s OBSE a benátskej komisie a toto sme potom dali do nejakej podoby a schválili to v gestorskom výbore a v pléne parlamentu.

K zákonu mali svoje výhrady aj eurosocialisti. Podpredseda frakcie Hannes Swoboda plánuje, že sa vytvorí pracovná skupina, ktorá bude jeho konečnú verziu analyzovať.
Na istej úrovni boli rozhovory v zmysle odporúčaní, aby zákon bol štandardný, aký aj je. Domnievam sa, že zmeny, ktoré sme urobili, sú postačujúce.

Pán Swoboda spomínal, že výsledok analýzy by mohol ovplyvniť váš návrat do Strany európskych socialistov. Neobávate sa toho?
Určite nie.

Nesúvisí vytvorenie tohto tlačového zákona s tým, že vláda Roberta Fica nie je v priateľskom vzťahu s novinármi?
S tlačovým zákon prišla vláda v programovom vyhlásení vlády.

Áno, ale reálne až po ostrých výmenách s novinármi...
Nebudem vám teraz toto vyvracať. Normálne sme začali tlačový zákon pripravovať v tom čase, ako sme si ho naplánovali. Nakoniec, ako úlohu to mala aj bývalá vláda, ale bola možno trochu bojazlivejšia, lebo tlačový zákon je citlivá a kontroverzná vec.

Prívlastky, ktoré používa premiér na adresu novinárov, nie sú vždy adekvátne jeho postaveniu...
To je niečo iné. Ale vy ste otázku postavili, že z premiérovho zlého vzťahu s novinármi vznikol tlačový zákon.

Nedávna premiér vyhlásil, že sa hanbí za médiá, ako pokrývajú návštevu ruského premiéra. Nemajú médiá právo rozhodovať, o čom budú informovať?
Majú, samozrejme. Takisto ako má premiér, alebo ktokoľvek iný právo povedať svoj názor na to, ako informujú.

Ale na jednej tlačovej konferencii s premiérmi, nedostali médiá priestor sa pýtať.
Sumu informácií, o čom boli rokovania, zrejme dostali. Vy ste v prvom rade vo vzťahu s čitateľmi a má vám snáď záležať na tom, aby ste ich informovali, ak sa niečo dôležité deje.

Dovolil by si Smer-SD alebo premiér kritizovať tak médiá, keby mal len päť-, alebo desaťpercentnú popularitu?
Stále to personalizujete cez premiéra.

Lebo on najviac bojuje s médiami...
Chcem povedať, že premiér je človek, ktorý nielen voči médiám, ale aj v iných situáciách, na slovenské pomery možno udivujúco, nemá problém povedať to, čo si myslí, priamo, tvrdo a niekedy možno aj provokatívne.

Hodia sa slová ako prostitútky či hyeny do úst premiéra?
Slová závisia od kontextu. A vy máte pocit, že jeho médiá nejako šetria?

Rovnako nešetrili ani bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu...
Smer bol tvrdým objektom kritiky, keď bol opozičná strana, tak isto, ako je to teraz. Médiá napriek tomu, že kritizovali niektoré osoby bývalej koalície, podporovali pravicovú politiku. Treba ale priznať, že aj bývalý premiér mal spor s jedným denníkom.

S ktorým má spor aj súčasný premiér...
Nehovorím, že vždy treba používať nejaké farbisté prívlastky, ale aj to patrí k politike. Ani vo svete si politici neberú servítky pred ústa. Takže nebuďte útlocitní. Takisto ako my musíme zniesť ako verejní činitelia vyššiu mieru kritiky, tak musíte aj vy zniesť istú mieru kritiky.

Lisabonská zmluva bola nakoniec prijatá hlasmi opozičného klubu SMK. Otvorilo si SMK týmto krokom dvere na ďalšiu spoluprácu so Smerom po budúcich voľbách?
SMK si nič neotvorilo. Vnímam to v kontexte, že už pri samotnom ultimáte nebol jednotný názor SMK. Boli tam už vtedy poslanci, ktorí to nepovažovali za správny prístup. Skôr hodnotím ako iracionálny postup SDKÚ-DS. Ako kôl v plote zostal pán Dzurinda. Jemu tá nenávisť voči Smeru zatienila všetko ostatné, stratil súdnosť. Sám seba vohnal do slepej uličky.

Ak by sa neratifikovala Lisabonská zmluva, vláda by podľa slov premiéra, podala demisiu. Urobili by ste to naozaj, alebo to boli len slová?
Ja som už dávno hovoril, že nie je správne nechať sa vydierať a dal by som o zmluve hlasovať už skôr. Takisto som vyhlásil, že v prípade, že by nebola ratifikovaná, tak by vláda musela vyvodiť dôsledky podaním demisie.

Urobila by to?
Vláda je tá, ktorá nesie zodpovednosť a neviem si predstaviť, že by pokračovala. Premiér mal ten istý názor.

Ste druhým človekom Smeru. Zvažujete, že by ste nahradili Roberta Fica vo funkcii premiéra, alebo predsedu strany?
Nikto nie je druhým človekom Smeru. Máme viacerých podpredsedov. Ale povedzme si, že sú takí štyria - predseda parlamentu, podpredseda vlády Kaliňák, ak chcete môžem to byť aj ja. Som pomerne krátko vo vysokej politike, snažím sa vykonávať svoje funkcie v Smere a vo vláde najlepšie, ako viem, a nemám zatiaľ väčšie ambície, a to aj v súvislosti s tým, že považujem Roberta Fica za veľmi dobrého premiéra.