Ján Voderadský: Špičkové univerzity zaujíma osobnosť študenta

Čím sa líšia prijímacie skúšky v porovnaní so slovenskými školami?
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že nehodnotia len vedomosti, ale tiež osobnostné predpoklady na štúdium školy, či daného odboru. Ďalej však treba rozlišovať Britániu a Ameriku. Britským školám stačí motivačný list v rozsahu zhruba päťsto slov, písomné odporúčanie a tzv. predpokladané známky z maturity, ktorých serióznosť overí škola. Len tie najlepšie univerzity ako Oxford alebo Cambridge požadujú aj osobný pohovor, kde študenta „preklepnú“ netradičnými otázkami zameranými na pohotovosť, logiku, kreativitu a schopnosť logicky a kriticky myslieť. Samotné vedomosti nestačia.

Kto môže dať študentovi odporúčanie?
Zvyčajne to býva jeho učiteľ. Na Slovensku to však zatiaľ nemá dlhú tradíciu a nie všetci učitelia majú dobrú angličtinu, takže mnohých takáto požiadavka alebo prosba zaskočí. Väčšinou si text napíše sám stredoškolák a učiteľ len skontroluje, či tam nenapísal nezmysly a podpíše sa.

V Spojených štátoch je prijímacie konanie ešte náročnejšie...
Je komplexnejšie a aj dlhšie trvá. Univerzity napríklad požadujú dve eseje. Napríklad som písal esej na zadanie – predstavte si, že ste o sebe napísali biografiu, pošlite nám stranu 297. Začal som v strede vety, v polovici strany začínala nová kapitola. V texte som opísal situáciu zo života, ktorá ma inšpirovala k štúdiu politológie. Druhá esej je o tom, prečo práve ich škola. Ďalej sú potrebné odporúčania od dvoch pedagógov, životopopis s popisom záujmov a mimoškolských aktivít a doklad o zvládnutí jazyka, ako napríklad test TOEFL. Napokon musíte zvládnuť testy SAT. Sú to všeobecné prijímacie skúšky, zložené z testu IQ a logiky a testu vedomostí z viacerých predmetov. Test je časovo náročný, na jednu otázku je len pár sekúnd a väčšina ľudí nestihne vypracovať celý test. Pri každj otázke sa vyberá zo štyroch možností.

Prečo univerzity zaujíma súkromný život študentov?
Súvisí to s tým, že školy nezaujímajú len vedomosti, ale aj osobnosť uchádzača. Ak uvediete do životopisu, že ste boli redaktorom školského časopisu, členom debatnej asociácie, organizovali letné tábory, navštevovali modelové zasadnutia Európskeho parlamentu, či ste pôsobili ako dobrovoľník Amnesty International ako ja, dávate najavo záujem o okolitý svet, ambicióznosť, ochotu pracovať a podobne. Školy tiež žiadajú od študentov umiestnenie podľa študijných výsledkov v rámci triedy, čo naše školy nepoznajú, takže sa to potom počíta podľa priemeru známok.

Podľa amerických filmov sa na americkú školu „zadarmo“ dostanú dobrí športovci...
Duch súťaživosti je v USA dosť dôležitý, školám preto záleží, aby prilákali tých najlepších v akomkoľvek smere. Poznám aj jedného študenta zom Slovenska, ktorý sa dostal na bostonskú MIT (Massachussetts Institute of Technology – najprestížnejšia svetová technická univerzita – pozn. red.) a bol úspešný aj vďaka tomu, že bol top plavec. Dá sa teda povedať, že americké školy ku špičkovým športovcom sú v prijímacom procese benevolentnejšie, no najmä tie najlepšie požadujú aj splnenie ostatných predpokladov. V Británii športová reputácia a výsledky nie sú natoľko dôležité, skôr to vnímajú ako váš ďalší rozmer – že ste vo voľnom čase športovali, viedli športové družstvo, dokázali nejaké vodcovské schopnosti...

Najväčším problémom sú pre slovenských študentov pravdpodobne financie. Koľko stojí štúdium v USA a Británii?
Priemerná slovenská rodina nedokáže prefinancovať štúdium v týchto krajinách bez ďalšej pomoci. Táto otázka bola kľúčová aj pre mňa. V Británii sa platí jednotné školné cez tritisíc libier ročne a je takmer nemožné získať štipendium. Ľahko dostupná je však pôžička na štúdium od britskej vlády, ktorú študent spláca až po absolvovaní školy a po získaní zamestnania s príjmom nad 15-tisíc libier ročne. V USA školy ponúkajú dva druhy štipendia – prospechové a sociálne. Ak požiadate o sociálne štipendium, vaše šance na prijatie klesnú, pretože sa dostanete do silnejšej konkurencie. Na Pennsylvánskej univerzite som požiadal o sociálne štipendium, vyplnil som niekoľko strán požadovaných formulárov o mojej finančnej situácii a podarilo sa. Školné 50-tisíc dolárov ročne mi kombináciou pôžičky a štipendia skresali na 4500 dolárov. „Zľavu“ ďalších 3000 dolárov mi ponúkli, ak pre univerzitu odpracujem určený počet hodín, napríklad v knižnici alebo administatíve. Splátky pôžičky vychádzali na 2-3-tisíc dolárov ročne po absolvovaní školy.

Koľko času by si mal stredoškolák vyčleniť na prijímacie konanie na britské alebo americké univerzity?
Prihlášky na americké univerzity je možné posielať do 31. decembra, na väčšinu britských univerzít do 15. januára. V Amerike je možné do 31. októbra poslať na jednu školu záväznú prihlášku, ktorá znamená v prijímacom konaní body navyše. Ak vás však vyberú, nemôžete cúvnuť. Samotné zhromaždenie a vyplnenie potrebných tlačív a formulárov môže zabrať zhruba dva týždne až dva mesiace, podľa šikovnosti uchádzača. Vzhľadom na osobitosti prijímacieho konania je však potebné začať s prípravou oveľa skôr. Mnohým študentom sa napríklad v prípade esejí tri mesiace nedarilo získať inšpiráciu a potom za jeden deň napísali aj tri kvalitné eseje. V prípade záujmu o štúdium na svetovej špičke je potebné zahájiť prípravu aj rok dopredu. Rozhodnutia o prijatí alebo neprijatí v podobe tzv. ponuky na štúdium posielajú školy v USA 1. apríla, v prípade záväzných prihlášok do 15. decembra. Vo Veľkej Británii to trvá priebežne od 16. januára do konca marca.

Aké poplatky sú spojené s prihláškou na školu?
V prípade Veľkej Británie stojí prihláška na jednu školu sedem libier, je tu však aj možnosť zaplatiť o dsať libier viac a poslať prihlášku až na päť škôl. V USA sa pohybujú tieto poplatky na úrovni 30 až 50 dolárov, no školy ich môžu odpustiť. Treba tiež počítať s výdavkami na jazykový certifikát, napríklad TOEFL stojí do 150 dolárov. Test SAT vyjde zhruba na sto dolárov, je však rizikom ho absolvovať len raz. Američania ho bežne robia tri- až štyrikrát, pričom školy berú do úvahy najlepší výsledok. Tieto testy sa konajú štyrikrát do roka.

Je bežné, že študent po prvom ročníku školu skončí, pretože nezvládne nároky?
Na to je určené prísne výberové konanie. Je výnimočné, že by niekoho z takejto školy vyhodili.