Ako hodnotíte prvé kolo prezidentských volieb? Prekvapilo vás niečo?
Čakal som, že rozdiel medzi Ivanom Gašparovičom a Ivetou Radičovou nebude taký výrazný, aký bol v predvolebných prieskumoch. Čakal som, že to bude na hranici zhruba desať percent. Tipoval som ešte menší rozdiel, šesť percent. Jednak Ivan Gašparovič slabšie komunikoval, jednak podľa mojej hypotézy istú časť voličov Smeru neoslovil, lebo ako osoba celkom nespĺňa predstavy časti elektorátu vládnych strán, najmä Smeru, o hlave štátu. Ľudia, ktorí podporujú Smer a Roberta Fica, nemusia byť nevyhnutne stotožnení s voľbou Ivana Gašparoviča ako prezidenta.
Preto sa lídri vládnej koalície Robert Fico a Ján Slota tak aktívne zapojili do kampane a zmobilizovali tú časť voličov, ktorú Ivan Gašparovič nedokázal presvedčiť. Iveta Radičová zrejme vychádzala vo svojej komunikácii z toho, že je najsilnejšou kandidátkou v prostredí opozičných voličov a nekonfrontačnou rétorikou mala podporu možno aj tých voličov, ktorí sa jednoznačne nedefinujú ako voliči strán súčasnej opozície. Kombinácia šikovnej komunikačnej taktiky Radičovej a nedostatočnej schopnosti Gašparoviča osloviť svoj prirodzený elektorát viedla k tomu, že sa rozdiel scvrkol na osem a pol percent.
Spomenuli ste nekonfrontačnú kampaň Ivety Radičovej. Na jednej strane to pre ňu je typické, analytici jej však odporúčaliú, aby bola ostrejšia. Ale nie je to trošku dvojsečná zbraň? Mohla by sa na jednej strane vymedziť voči Gašparovičovi, ale na druhej strane razantná agresívna žena nie je práve dobrý model získavania hlasov.
Neviem, či sú očakávania, že by mala byť agresívna, podľa mňa by mala byť možno výraznejšia pri prezentácii svojich predstáv, ktoré ju odlišujú od Gašparoviča. Mám pocit, že šance, ktoré jej poskytli napríklad televízne duely, neboli dostatočne využité. Napríklad v utorok sa vzdala ponúkanej možnosti zadefinovať to, čo považuje na Gašparovičovi za problematické. Vôbec nešlo o to, aby sa voči nemu vymedzovala agresívne alebo konfrontačne. Mala skôr pomenovať to, čo podľa mňa trápi značnú časť jej voličov. Myslím si, že ak by sa nevyhla možnosti kriticky pomenovať niektoré epizódy v činnosti Ivana Gašparoviča, tak tým svojich kmeňových voličov nestratí. Ale nevyužila možnosť osloviť istú časť váhajúcich voličov, ktorí v prvom kole podporovali iných kandidátov a majú radikálnejšie názory na Gašparoviča. Toto ma prekvapilo. Nešlo o to, aby bola hašterivá a agresívna. Vecne mohla pomenovať problémy, s ktorými bol Gašparovič v minulosti spájaný.
Spájali by ste s tým jednoznačný prílev voličov? S takýmto vážnejším vymedzením sa voči Gašparovičovi? Nemôže to časť voličov odplašiť?
Nečakám maximálny prísun voličov, ale Iveta Radičová, nech už bude zvolená, alebo nie, bude mať ten kapitál, ktorý vďaka účasti vo voľbách získala. Pre ňu by bolo najlepšie si ten kapitál udržať a nestratiť. Po voľbách sa budú viesť debaty o tom, čo mohla využiť a na pretras sa dostanú aj stanoviská, ktoré zastávala. V debate na STV nevyužila príležitosť poukázať, že Gašparovič má veľké medzery v znalostiach o fungovaní ústavných inštitúcií na Slovensku. On si napríklad nevšimol, že Ústavný súd SR v decembri 2007 rozhodol o interrupčnom zákone. Iveta Radičová to musí vedieť, lebo to patrí do jej agendy. Myslím si, že si zahryzla do jazyka. Nepoukázala na to, že sa pán prezident pomýlil. V prípade Gašparoviča to vyvoláva otázniky, či dostatočne ovláda to, čo sa odohráva v krajine, a ak nie, myslím si, že je to diskvalifikujúci poznatok. Druhá možnosť je, že si to nepamätá a pamäťové problémy nie sú celkom dobré pre úradujúcu hlavu štátu.
V médiách sa pretriasali fakticky tri témy: interrupcie, maďarská otázka a rozdelenie Československa, čo na kampaň stačí, ale na zmysluplnú diskusiu je to málo. Nemyslíte si, že práve tu mohla Radičová vnášať vlastné témy? Ako keby sa prispôsobila tým témam, o ktorých sa hovorí.
Tu by som trošku oponoval, ona sa snažila rozšíriť ten záber. Ako politička, ktorá je svojím profesionálnym zameraním sociológ, sa snažila vnášať aj iné témy, ale Gašparovič zrejme zámerne pracoval s etnickou kartou aj otázkou o Československu. Pred prvým kolom to možno nebolo také výrazné, ale v druhom kole sa celá debata točí okolo týchto tém. Interrupcie sú dvojsečná zbraň aj pre samotného Gašparoviča. Myslím si, že sa aj médiá trošku chytili do pasce spomínaných tém. Človek má dojem, že nevolíme prezidenta, ale volíme buď nejakého ombudsmana pre reprodukčné správanie, alebo niekoho, kto rozhoduje o tom, aký osud majú mať vzťahy medzi Slovenskom a Českou republikou, lebo sa stále zaoberáme vznikom samostatného slovenského štátu. Alebo tu riešime otázku národnostných menšín. Pričom osud Československa je uzavretá záležitosť, reprodukčné správanie je dôležité, samozrejme, aj postavenie národnostných menšín a vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom. Ale určite tieto témy nevyčerpávajú celú šírku spoločenských problémov, ktoré sú relevantné pre prezidenta.
Ako hodnotíte to, že ani Zuzana Martináková, ani Vladimír Mečiar nikoho neodporučili svojim voličom voliť v druhom kole? Aký máte názor na Františka Mikloška, ktorý povedal, že voliť nepôjde?
To sa dalo ľahko predpovedať, že ani Mikloško, ani Martináková, ani HZDS neodporučia svojim voličom, ako sa zachovať v druhom kole. Mikloško je bližší Ivete Radičovej, ako niektorí jej podporovatelia, ale nakoniec sám formuloval, že jeho svet je nekompatibilný so svetom Ivety Radičovej, čo celkom nesedí. Mikloško sa podľa mňa nechal vmanévrovať spoločenskými silami, stojacimi za ním do nezmieriteľnej pozície aj voči Gašparovičovi, aj voči Radičovej a z toho už nebola cesta von. Ale nebude to mať veľký dopad na Mikloškových voličov. Podľa prieskumov, ktoré sa robili ešte pred prvým kolom, viac ako polovica z nich by podporila Radičovú. Čo sa týka Martinákovej, tam sú zrejme v hre iné úvahy. Od samého začiatku sa jej kandidatúra spájala s podozrením, že kandiduje, aby oslabila Radičovú alebo znemožnila, aby Radičová bola zvolená za prezidentku. Nech už to pozadie bolo akékoľvek, aj jej postup po prvom kole toto podozrenie posilňuje.
Čo vás k tomuto podozreniu vedie?
Zuzana Martináková po založení Slobodného fóra vo svojich verejných vystúpeniach zdôrazňovala oddanosť istým princípom a hodnotám, kritizovala politické zoskupenie, ktorého súčasťou bola, za porušovanie týchto princípov. Nie je možné nevidieť v tej hodnotovej rovine rozdiel medzi Ivanom Gašparovičom, ktorý tu ako popredný reprezentant HZDS spolu s Vladimírom Mečiarom a vtedajšou vládnou koalíciou deštruoval demokraciu, podkopával naše šance na integráciu. Slovensko sa takmer dostalo do izolácie. Po voľbách v roku 1998 zasa spolu s HZDS bránil náprave mečiarovských deformácií. Stačí si spraviť analýzu hlasovaní poslaneckého klubu HZDS v kľúčových otázkach po roku 1998. Gašparovič napríklad zásadne nepodporoval ani zavedenie priamej voľby prezidenta nielen pred rokom 1998. Spolu s poslaneckým klubom HZDS bojkotoval hlasovanie o ústavnom zákone o priamej voľbe prezidenta. Rovnako postupoval pri technickom zákone o voľbách prezidenta.
Čiže nepodporoval zavedenie priamej voľby, podľa mňa teda nemá morálne právo sa o to uchádzať. Takýchto káuz je veľa, nie je problém ich zosumarizovať. Toto je Gašparovičov svet. Druhý svet predstavuje človek, ktorý sa angažoval od samého začiatku v novembrových udalostiach, dokonca v prípade protestu proti procesu s tzv. bratislavskou päťkou aj pred nimi. Radičová patrila k úzkemu kruhu revolucionárov VPN. Keď nastala nová situácia a každý dostal šancu sa niekam zaradiť, ona sa jednoznačne zaradila na tú stranu spoločnosti, ktorá nastoľovala demokraciu. V období mečiarovskych deformácií bola aktívnou súčasťou občianskych spoločnosti, pracovala ako odborníčka - sociológ, v nadácii SPACE, bola súčasťou širšieho občianskeho pohybu, ktorý viedol k odstráneniu recidív mečiarizmu. Sú to naozaj rôzne svety a keď Zuzana Martináková tvrdí, že žiadny rozdiel medzi nimi nie je a stále nie je rozhodnutá, koho voliť, a nevidí rozdiel medzi Gašparovičom a Radičovou, tak to posilňuje isté podozrenie, že jej kandidatúra mala aj spomínaný rozmer.
Spomínali ste, že sa Robert Fico a Ján Slota aktívnejšie zapájajú do kampane. Nemôže to Gašparovičovi skôr uškodiť? Pred piatimi rokmi vyvolával dojem nekonfliktného prezidenta, ktorý nevstupuje do sporov, kým teraz, keď sa vytiahla maďarská karta, útočil v televíznej diskusii na Radičovú. Nemôže to pôsobiť na jeho voličov skôr negatívne a prestáva byť v ich očiach nekonfliktným prezidentom?
Gašparovič sa vždy profiloval ako podporovateľ tej časti politického spektra, ktorá ho najprv kandidovala a potom zvíťazila vo voľbách a zostavila vládu. Za minulej vlády sa definoval ako opozičný prezident, čo samo osebe je zvláštne. Prezident môže byť zvolený s podporou opozície, ale vo funkcii by mal byť nadstraníckym prezidentom. Môže mať svoje preferencie, hodnotové predstavy, ale nemôže sa definovať v termínoch stranícko-politického súboja, že je opozičný prezident. Keď vznikla táto vláda, pridal sa na jej stranu a pokračoval v tom veľmi konzekventne od júla 2006 až doteraz. Situácia je ale teraz trošku iná, potrebuje si získať podporu verejnosti. Jeho osobným ťažiskovým posolstvom je, že je záruka istej politickej kontinuity, stability. Ja si myslím, že je neformálnym členom vládnej koalície. Situácia ukazuje, že Gašparovič nedokáže osloviť všetkých voličov, preto do súboja nastúpili Robert Fico a Ján Slota. Nakoľko to bude efektívne, ukážu výsledky volieb. Etnická karta môže mať aj kontraproduktívny účinok. Mám poznatky z južného Slovenska, že výroky Slotu dosť iritujú a poburujú Maďarov a môže to spôsobiť ich zvýšenú volebnú účasť. I keď podľa analýz sociológov volebná účasť určite nebude stopercentná ani na týchto územiach, ale môže to určitú časť nerozhodných maďarských voličov povzbudiť.
Neplatí to isté aj na strednom Slovensku? Ak sa na niekoho útočí, na Slovensku vzniká fenomén obete, martýra. Ak sa útočí maďarskou kartou, platí to takisto?
SNS veľmi dobre vie, v akom prostredí operuje. Myslím si, že Ivan Gašparovič v prvom kole oslovil výraznejšie voličov SNS než voličov Smeru. Takže potenciál mobilizovať nacionalisticky rozmýšľajúceho voliča je podľa mňa nižší, než osloviť zatiaľ nemobilizovanú časť voličov Smeru prostredníctvom argumentov stability a sociálnej spravodlivosti. Ján Slota môže zopár percent získať, ale robí to primitívnym spôsobom. Keď niekto útočí primitívnym, útočným spôsobom, i keď je v pozadí protimaďarská karta, možno to menej radikálneho, sofistikovanejšieho, národne orientovaného voliča nemusí chytiť tak, ako keby to nebolo primitívne. Navyše, politici SNS ešte spojili maďarskú kartu s kartou sociálnej závisti, keď hovorili o bohatej Bratislave, intelektuáloch, celebritách. Namiešali pre niektorých ľudí možno ťažko stráviteľnú zmes. Možno na severnom Slovensku, v niektorých lokalitách stredného Slovenska to môže zapôsobiť. Voľby budú aj istým testom vyspelosti slovenského voliča. Primitívna protimaďarská karta je založená na evidentnom klamstve a podvode. Ten podvrh tu je a je na voličoch, aby to vyhodnotili. Či ich národné cítenie umožňuje podporu kandidáta, ktorý využíva takéto podpásové a klamlivé metódy.
Čo si myslíte o vyjadrení Jána Slotu, že si nemôžu prezidenta SR zvoliť Maďari? Nie je toto vyhlásenie diskriminačné?
Je to politický rasizmus. V roku 2004 neprekážalo, že Ivana Gašparoviča volili aj slovenskí Maďari?
Dokonca s vyšším podielom ako Ivetu Radičovú.
Bez slovenských Maďarov by možno Gašparovič tesne vyhral nad Mečiarom, ale jeho víťazstvo by bolo veľmi slabé, diskutabilné. Vtedy bol považovaný za menšie zlo a kandidoval s podporou SNS, dokonca ešte radikálnejších nacionalistických kruhov. Vtedy to nevadilo a dnes im to vadí? Ja by som úplne otvorene zadefinoval túto situáciu. Tu vôbec nejde o to, s akými hlasmi vyhrá Ivan Gašparovič. SNS chce pokračovať v profitovaní z toho mocenského postavenia, ktoré má, Gašparovič nerobí nič proti tomu, aby zabránil nielen morálnej devastácii z tohto typu politiky, ale nerobí nič, aby zabránil najhorším prehmatom, ktoré majú aj svoje ekonomické konzekvencie. SNS by bola veľmi nerada, kedy tu bol iný prezident, ktorý by sa im pozrel na prsty. Politici SNS potrebujú nerušene pokračovať v nástenkových tendroch a v iných veciach, ktoré ešte nie sú zverejnené. A voľbu iného prezidenta než Gašparoviča, ktorý je v tomto absolútna babka, považujú za hrozbu pre svoje mocenské postavenie.
V prípade Smeru to vidíte inak?
V prípade Smeru to vidím trošku inak. Pre politikov Smeru je dôležité, aby mali lojálneho prezidenta, ktorý nekomplikuje situáciu, pomáha tejto vláde, i keď podpora Gašparoviča pre sociálne programy tejto vlády z hľadiska volebnej podpory Smeru neznamená takmer nič. Vytvára im to však komfortné podmienky na presadzovanie zákonov a Robert Fico potrebuje mať mocenskú poistku po voľbách v roku 2010. Aby tu nevznikli podmienky na to, aby Fico nebol poverený zostavením vlády. Ivan Gašparovič je pre neho záruka, aby aj po voľbách 2010 bol naďalej predsedom vlády. Nijaký iný obsah výkon funkcie Ivanom Gašparovičom z pohľadu Smeru nemá. Nemá žiadny programový základ, okrem toho, že zdôrazňuje svoju blízkosť k tejto vláde. Ale z hľadiska vytvárania nejakého obsahu, ktorý by bol dôležitý pre stranu Smer, že by pomáhal vypracovať nejaké riešenia, alebo im zvyšoval volebnú podporu, je absolútne neužitočný a v podstate aj zbytočný. Volebná sila Strany Smer nie je založená na Ivanovi Gašparovičovi, ale na Robertovi Ficovi.
Má vôbec zmysel takýto prezident?
Z pohľadu strany Smer samozrejme áno.
Ale z pohľadu spoločnosti potrebujeme prezidenta, ktorý takto vykonáva svoju funckiu?
Ako analytik chápem, v čom je význam Ivana Gašparoviča z hľadiska rozloženia politických síl. Ako občan som veľmi frustrovaný, lebo Ivan Gašparovič nevnáša nijaké impulzy. Podľa mňa jeho päť rokov prezidentovania bolo obdobím premárnených šancí. Prezident je samozrejme dôležitý z hľadiska istých postupov, podpisuje zákony, menuje veľvyslancov, má isté kompetencie v zahraničnej politike. Slovensko si nemôže dovoliť nemať prezidenta, ale z hľadiska reálneho prínosu sa Ivan Gašparovič ukázal ako slabý prezident. Bez ohľadu na to, či bude zvolený, alebo nebude, bude považovaný za prezidenta, ktorý nič významné pre túto krajinu neurobil. Navyše, ak boli nejaké úvahy o tom, že sa počas druhého volebného obdobia odpúta od vládnej koalície, lebo už nemôže byť v ďalšom volebnom období prezidentom, tak sa tieto úvahy ukázali ako absolútne chybné. Nie že bude nezávislejší, naopak. Dnes demonštruje ešte väčšiu závislosť, ešte väčšiu lojalitu voči strane Smer. Dokonca spája svoj osud vo funkcii s ďalším osudom Smeru, čo je absolútny škandál. Tento argument by mal byť v demokratickej spoločnosti okamžite odmietnutý. Kde je potom záruka, že bude vykonávať svoju funkciu nadstranícky? Taktiež v priamom prenose klamal. Neviem, či môže byť klamár ústavným činiteľom v takejto vysokej pozícii. Michal Kováč a Rudolf Schuster boli tiež prezidenti s kontroverzným výkonom funkcie z rôznych dôvodov. Niektoré ich kroky môžeme hodnotiť pozitívne, niektoré negatívne, ale ani jeden sa nedopustil klamstva. Ani Kováč ani Schuster neklamali. Schuster dosť intrigoval, bol sústredený na seba. Kováč sa dostal do konfrontácie s vtedajšou vládou, čo bolo pochopiteľné, pretože ho chcela odstrániť. Ale ani jeden z týchto dvoch prezidentov neklamal. Ivan Gašparovič v utorok potvrdil, že je schopný v najvyššej funkcii ako úradujúci prezident klamať. Klamár by podľa mňa nemal byť v prezidentskej funkcii.
Môže to pôsobiť na voličov?
Som skeptický. Ja si myslím, že pre jeho skalných priaznivcov to nie je diskvalifikácia.
Čo platí na nevoličov? Čo by mohlo mobilizovať ich?
Na istú časť voličov platí to, že ide o spor, v ktorom sa rozhoduje o dôležitých veciach. O demokraciu, o integráciu, o existencii štátu. Práve Gašparovičov tábor sa snaží vyvolať obavy z hrozby autonómie v už existujúcom štáte. Ale vidíme, že k nejakej masívnej mobilizácii na základe tohto nedochádza a to je mimochodom nepriame potvrdenie, že tento argument je falošný. Keby išlo naozaj o veľa, značnú časť voličov by to mohlo osloviť.
Ak by Iveta Radičová nevyhrala vo voľbách, mala by šancu posilniť si svoje postavenie v rámci SDKÚ. Nebola by pre Roberta Fica väčším nebezpečenstvom, ako volebná líderka opozície než prezidentka?
Podľa mňa by Iveta Radičová bola vo funkcii prezidentky pre Fica menej prijateľná než líderka opozície. Nemôže byť líderkou celej opozície, mohla by byť výraznejšou predstaviteľkou jednej z opozičných strán, čo by tejto strane mohlo priniesť body. Ale ako prezidentka by stelesňovala iný typ nazerania na vývoj spoločnosti, vývoj politickej kultúry, určite by bola možnosť viac komunikovať s občanmi ako nadstranícky prezident, posúvať vnímanie vývoja spoločnosti iným smerom nie ako stranícky líder, ale ako človek, ktorý stojí nad straníckymi spormi. Iveta Radičová je človek, ktorý neklame a myslím si, že by sa naozaj usilovala o kooperáciu aj s vládou, ako to predpisuje ústava. Je to človek, dodržiavajúci stanovené pravidlá. Z tohto pohľadu by tu nevzniklo riziko nestability, o ktorom neférovo hovoria predstavitelia vládnej koalície. Prítomnosť takého človeka v najvyššej ústavnej funkcii by určite ovplyvnila vývoj spoločnosti smerom, ktorý by Robertovi Ficovi asi nevyhovoval. Ako líderka SDKÚ-DS by tiež pre neho asi nebola veľkým darčekom, ale mám pocit, že vo funkcii prezidentky by bola "nebezpečnejšia".
Aký predpokladáte v sobotu výsledok?
Teraz by som si netrúfol predpovedať výsledok. Myslím si, že bude tesný, aj keď som počul aj také prognózy, že mobilizácia by mohla byť skôr v prospech Gašparoviča, lebo má viac voličov. Nazdávam sa, že ten výsledok bude tesnejší, ale kto vyhrá, by som naozaj v tejto chvíli nedokázal predpovedať. Šance Gašparoviča sú vyššie, ale či sa tie šance naozaj využijú, neviem.
