Mikolaj: Školy neboli pripravené

Rezort zverejnil analýzu po prvom roku, keď si školy popri štátnom vzdelávacom programe mali vypracovať aj vlastné školské vzdelávacie programy. Viac ako tretina základných škôl, gymnázií a stredných odborných škôl podľa správy stále potrebuje čas na ich dokončenie, 60 percent škôl by svoje vlastné programy rado pozmenilo alebo vylepšilo. Ministerstvo vychádzalo z dotazníkov, ktoré vyplnili riaditelia 247 základných škôl, 35 gymnázií a 175 stredných odborných škôl v SR.

Až 32 percent opýtaných označilo tvorbu školského programu za zbytočnú, pretože si myslia, že učiteľ má vyučovať a zaoberať sa metódami výučby, nie tvoriť pedagogické dokumenty. Približne 40 percent riaditeľov základných škôl považuje zostavovanie školského vzdelávacieho programu za veľmi náročné a zdôrazňuje, že námaha vynaložená na jeho tvorbu nie je adekvátna výslednému prínosu. Štátny pedagogický ústav a Štátny inštitút odborného vzdelávania bude podľa Mikolaja školám v najbližšom období vysvetľovať, prečo tvorba školského vzdelávacieho programu nie je zbytočnou aktivitou. V správe sa nepíše, akým spôsobom.

Podľa záverečnej správy sa školy sťažovali hlavne na nedostatok času na zostavenie vlastného programu, zaťažuje ich aj zbytočná administratíva. Učitelia sa museli pre tvorbu programov na poslednú chvíľu vzdať dovoleniek, a to bez akejkoľvek motivácie. Rezort bol však nepripravený - školám chýbala pedagogická dokumentácia, učebnice, pomôcky či pracovné zošity. Gymnáziám, ktoré mali skúsenosti s alternatívnym učebným plánom, sa nepáči striktné rozdelenie predmetov a počtu hodín. Všetky školy požadujú od ministerstva viac informácií a pripravené materiály z centra. Ako najväčšie úskalie reformy označuje správa nedostatočnú materiálno-technickú vybavenosť stredných odborných škôl. Ich riaditeľom nevyhovuje ani prevaha všeobecných predmetov nad odbornými.

Napriek pripomienkam väčšina učiteľov uviedla, že sa vzdelávanie v súčasnosti zmenilo oproti minulosti k lepšiemu. Myslí si to 84 percent riaditeľov základných škôl, 56 percent riaditeľov gymnázií a vyše 80 percent riaditeľov stredných odborných škôl. Ministerstvo teda v správe konštatuje, že štátny vzdelávací program meniť radikálne nebude.

Školy začali učiť podľa vlastných vzdelávacích programov od 1. septembra 2008 v prvom a piatom ročníku základnej školy a prvom ročníku strednej školy, základnej umeleckej školy a jazykovej školy. Počas školského roka 2008/2009 tvorili svoje vzdelávacie programy aj pre druhý a šiesty ročník základnej školy a druhý ročník stredných škôl. Vlastné programy by mali školy využívať ako usmernenie podľa špecializácie, prípadne potrieb trhu práce.