Mikolaj pre HN: Študent na chyby školy nedoplatí

Avizuje, že na každej škole zatvoria 10 až 15 študijných programov preto, lebo nesplnili podmienky akreditácie. Tvrdí, že študentov sa to nedotkne a budú môcť doštudovať na inej škole s podobným zameraním. Ján Mikolaj

Z vysokoškolského zákona, ktorého novela bola schválená nedávno, ste vyškrtli ustanovenie, že školy bude zaraďovať medzi univerzity vláda, a nie parlament. Bol to ústupok voči ĽS-HZDS. Prečo to predseda Vladimír Mečiar žiadal?
Nie ĽS-HZDS, lebo to blokovalo novelu bez ohľadu na to, čo tam je. Bolo to vynechané z legislatívno-technických dôvodov.

Takže o zaradení vysokých škôl napokon rozhodne až parlament, a nie Akreditačná komisia?
Zriadenie vysokých škôl je zo zákona teda parlamentom, takže ten bude musieť schváliť aj preradenie univerzity medzi vysoké alebo odborné školy. Áno. Ak poslanci povedia nie, hodnotenie škôl - komplexná akreditácia - sa zablokuje. Politika pôjde nad systém kvality.

Ako podľa vás dopadla komplexná akreditácia? Zistili ste o vysokých školách niečo, čo ste dosiaľ nevedeli?
Áno. Nevedeli sme odhadnúť úroveň vedy na školách, takže sme nastavili požiadavky na ich vedecké výstupy miernejšie. Dnes by sme kritériá sprísnili. A sprísnenie by opäť posilnilo snahu škôl robiť vedu a robiť ju kvalitne. Kritérium podielu študentov a pedagógov odhalilo zase bezhlavé prijímanie študentov na školy bez ohľadu na počty pedagógov. Ale školy sa uvideli v zrkadle a začali sa diať pozitívne zmeny.

V auguste ste avizovali, že k šiestim univerzitám, ktoré splnili všetky kritériá hodnotenia škôl, pribudne ďalších päť, ktoré ich splnia tento rok...
Povedal som, že by ich mohlo pribudnúť päť či šesť. Slovenská poľnohospodárska univerzita a Žilinská univerzita splnili posledné kritérium už vlani, plnia všetky kritériá aj tento rok, takže Akreditačná komisia už tieto školy kontroluje a ak nezistí chybu, dáme im dekrét.

Kritériá komplexnej akreditácie ste nastavili tak, že škola ich musí splniť v priebehu šiestich za sebou idúcich rokov. Ako je možné, že teraz stačí rok na nápravu nedostatkov a škola sa zrazu môže posunúť medzi univerzity?
Kritériá mali byť prijaté v roku 2002. Mali byť, no neboli. Po nástupe sme ich rýchlo schválili a uznávam, že je to čiastočná retroaktivita, ale práve preto sme dali školám rok na nápravu. Ja som za to, aby rozhodovala súčasnosť, nie minulosť.

Nevnáša to medzi školy chaos, keď takto meníte pravidlá hry?
Čo je cieľom akreditácie? Cieľom nie je likvidovať, ale nastaviť zrkadlo kvality. Šancu napraviť nedostatky má každý. Ak škola spĺňa kritériá dnes, nebolo by správne, aby bola šesť rokov zaradená nižšie.

Čiže kritériá boli nastavené zle?
Každej škole sme dali šancu, aby tie kritériá splnila v nasledujúcom roku. Je to pre školy motivácia, aby išli dopredu.

Tým sa však okrem iného stráca jeden z cieľov akreditácie - rozdeliť školy na špičku a ostatné. Takto bude medzi elitu patriť polovica škôl...
To je v poriadku. Prečo nie?

Polovica našich vysokých škôl sú špičkové univerzity?
Na základe tých kritérií, ktoré sme stanovili, ich môže byť 30 až 40 percent. Ale tie kritériá odrážajú reálnu situáciu v školstve. Nechceli sme znechutiť 80 percent univerzít, ja osobne som za motiváciu, nie obmedzovanie.

Už sa skončila kontrola na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety?
Nie. Je to súkromná škola, máme problém sa dostať k údajom, máme tri typy údajov a všade sú rôzne čísla. Preto robíme detailnú hĺbkovú kontrolu pedagógov aj garantov. Ale blížime sa ku koncu.

Čísla však nesedia pri viacerých školách - HN upozornili, že niektoré poskytli Akreditačnej komisii vyššie počty pedagógov ako ministerstvu školstva. Vzhľadom na to, že s tým súvisí zaradenie školy medzi univerzity a veľké finančné zvýhodnenie, ide o podozrenie z podvodu...
Akreditačná komisia pracovala s údajmi, ktoré poslali školy s čestným vyhlásením, ale neskúmala ich detailne. Ak sa ukáže, že niečo nehrá, pošleme kontrolu, podobne, ako to bolo v prípade Vysokej školy sv. Alžbety.

Ide predsa o údaje od škôl, ktoré máte na ministerstve. Na základe týchto údajov školy inkasovali peniaze zo štátneho rozpočtu.
Máme rozdielne metodiky zberu údajov - inú pre zber údajov na akreditáciu, inú pre výpočet dotácie pre školy. Nedá sa to porovnať.

Na pochybenia škôl, ktoré vyplávali na povrch s komplexnou akreditáciou, doplácajú aj študenti. Napríklad študenti Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského, ktorí museli skončiť štúdium, pretože vedenie školy nepožiadalo o akreditáciu ich programov. Čo s tým?
Je to chyba školy. Naším cieľom je, aby študenti na to nedoplatili.

To je predsa na žalobu, nie?
Samotná strata akreditácie nie je žalovateľná. Škola dostane akreditáciu na to, na čo má podmienky. Iná otázka je, ak niekto urobí na škole chybu a zabudne si dať akreditovať program. V krátkom čase dáme v zjednodušenej forme na internet zoznam akreditovaných študijných programov, takže každý študent si bude môcť skontrolovať, ako na tom je. Garantujem však, že každý takýto študent bude mať možnosť doštudovať. Nikto na to nedoplatí.

Koľko je po komplexnej akreditácii programov, ktoré nemajú akreditáciu a do roka sa môžu skončiť?
Priemerne na každej škole 10 až 15.

Je možné, že o rok sa do podobnej situácie, ako študenti Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského, dostanú študenti, povedzme, päťdesiatich programov?
To je na školách, toto garantovať nemôžem. Môžem len povedať, že všetci budú mať možnosť doštudovať.

Ale iný program, či na inej škole...
Taký je život, univerzita je živý organizmus, nedá sa všetko garantovať. Vysoké školy a ich vedenia patria medzi elitu spoločnosti, musia byť zodpovedné.

Ako sa budú po novom rozdeľovať peniaze pre vysoké školy?
Dohodli sme sa s rektormi, že zvýšime význam vedeckých výstupov až na 40 percent. Tým na výšku dotácie postupne klesá vplyv počtu študentov a, naopak, rastie vplyv výkonov vo vede. Zavádzame tiež koeficienty ako napríklad uplatnenie absolventov v praxi. Ak zistíme zo štatistík, že v niektorých profesiách sa absolventi nevedia uplatniť, siahneme na dotáciu. A napokon je dôležitý koeficient zaradenia školy - vysoké školy dostanú o desať percent viac peňazí ako odborné vysoké školy a univerzity ešte ďalších desať percent navyše.