Pri kontrole študijných programov sme mohli byť prísnejší

Hovorí, že komisia si komplexnou akreditáciou splnila úlohu, keď vyčistila nekvalitné programy – skončilo ich najmenej 150, ďalších 610 podľa neho zanikne do šiestich rokov.

Aký je rozdiel v kvalite fakúlt slovenských vysokých škôl?
Ten rozdiel je značný. Ak by sme fakulty prirovnali k žiakom základnej školy, nájdu sa medzi nimi jednotkári aj štvorkári. Máme študijné odbory, ktoré dosiahli špičkovú medzinárodnú kvalitu, ale aj smery, ktoré nemajú ani národné uznanie.

Môže študent zistiť úroveň svojej školy?
Hodnotenie výskumu škôl od A po D je uverejnené na stránke Akreditačnej komisie, podľa neho sa môže študent rozhodnúť, akú školu, aký študijný smer bude študovať. Na porovnanie, známka B- už nie je dobrá, pretože taká škola napríklad nemôže vymenúvať profesorov a docentov. Upozorňujem, že rozdiely v kvalite existujú aj vnútri škôl, takže študenti by mali venovať pozornosť skôr študijnému odboru než samotnej škole. Nemá zmysel študovať na výbornej univerzite nekvalitný program.

Študenti pri výbere školy nepovažujú úroveň vedy na škole za dôležitý faktor, záleží im skôr na vzdialenosti od bydliska či náročnosti prijímacích skúšok...
Záleží na študentovi, či si vyberie nekvalitný program na škole dvadsať kilometrov od domu a získa titul rýchlo a bezbolestne, alebo či bude študovať niečo, čo má zmysel. Prichádza opäť doba, keď bude kvalitné vzdelanie podmienkou dobrého uplatnenia, takže ak chce študent niečo dosiahnuť a získať dobré miesto, mal by si zvoliť kvalitu. Čo sa týka významu výskumu, ja tvrdím, že pedagogická a výskumná činnosť sú spojené nádoby. Neveril by som niekomu, kto sa bráni tým, že má síce zlú vedeckovýskumnú činnosť, ale je dobrý v pedagogike.

Najhoršie skončili v hodnotení vedy o živej prírode na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského. Čo to vypovedá o tej fakulte?
Musel by som vidieť konkrétnu správu, ale z výslednej známky sa dá povedať, že škola nemá ani národnú kvalitu, že napríklad učitelia prakticky nepublikujú, prípadne publikujú v neznámych časopisoch.

Práve Pedagogická fakulta Univerzity Komenského nepožiadala o otvorenie dvoch študijných programov, napriek tomu do nich tento rok organizovala zápis. Mali by si na študijné programy dávať pozor študenti alebo štát?
V prvom rade študent, ale reguluje aj štát. V rámci hodnotenia škôl sme posúdili 4 039 programov a z nich sme neuznali 127 programov, pričom v tom čísle nie sú zahrnuté programy, ktoré rektori stiahli, prípadne vôbec nepožiadali o ich predĺženie. To znamená, že najmenej 150 programov neprešlo a nemôžu v nich školy vzdelávať. V ďalších 610 programoch skončí profesor ako garant do šiestich rokov, takže ak školy nenájdu nových garantov, tiež zaniknú. Komisia si splnila svoju úlohu a zmapovala súčasný stav, vyčistila nekvalitné programy. Mám však pocit, že sme mohli byť ešte prísnejší.

Hodnotili ste aj objem získaných grantov na vedu. Aký to má význam pre študentov?
Čím lepší je výskum, tým viac peňazí z grantov škola získa, a tým pádom má napríklad lepšie materiálne vybavenie – časopisy, knihy, laboratóriá. Má lepšie konexie do zahraničia a študent má väčšiu šancu dostať sa na kvalitnú stáž do zahraničia.

Vysoké školy sa sťažujú na nedostatok financií. Máme fakulty, ktoré dokážu byť napriek tomu svetové?
Nedostatok financií je dominujúci faktor ovplyvňujúci kvalitu vysokých škôl. Je tu však veľká skupina pedagógov, či už sú to profesori, docenti alebo mladí doktorandi, ktorí sú aj napriek nevyhovujúcim prostriedkom na výskum a platové pomery fanatici a na nich treba stavať. Zo zahraničia sa vracajú skupiny ľudí, ktorí chcú niečo dosiahnuť u nás a ak by sa zohľadnili výsledky akreditácie aj pri finančnom ohodnotení a orientovali by sme sa na najlepšie školy, určite by to prospelo.