Bez školy a práce? Sme na tom najhoršie
V prieskume zamestnanosti mladých ľudí s nízkym vzdelaním skončilo Slovensko z krajín európskej dvadsaťsedmičky na poslednom mieste. Iba o trochu lepšie dopadli v európskej konkurencii Slováci so strednou školou. 
Na chvoste únie
Podľa Eurostatu miera nezamestnanosti v kategórii 25- až 34-ročných s najnižším vzdelaním zastala v druhom štvrťroku u nás až na 54 percentách. Štát napriek tomu tvrdí, že jeho kroky sú efektívne. "V zásade považujeme aktívnu politiku trhu práce za úspešnú, najmä pokiaľ ide o oblasť rekvalifikácie, vzdelávania a prípravy pre trh práce,“ reagoval pre HN Peter Zeman z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Tento rok sa na opatrení tohto typu podľa neho zúčastnilo vyše 60-tisíc osôb.
Najlepšie sa s nezamestnanosťou vyrovnali v Holandsku a stredomorských štátoch únie na Malte a Cypre, kde je bez práce menej ako desatina obyvateľstva v uvedenom veku.
"Na východ Slovenska sa vrátilo zhruba 40-tisíc ľudí z Írska a Veľkej Británie, ale ani na Slovensku nenašli prácu,“ dokresľuje alarmujúci počet Radovan Ďurana z Inštitútu sociálnych a ekonomických analýz. Ide prevažne o ľudí, ktorí majú len základné vzdelanie, prípadne zvládli rok - dva na bývalých učilištiach. Odborníci sa domnievajú, že ide najmä o mladých Rómov. "Sú to mladí ľudia, ktorí nedokončili vzdelanie a sú zo značnej časti z rómskej menšiny,“ hovorí analytik Slovenskej akadémie vied Viliam Páleník. Slová o tom, že vláda zápasí s nezamestnanosťou mladých nevzdelaných ľudí efektívne, považuje za nezmysel. "Aktívna politika trhu práce je extrémne neefektívna.“
Sociálne podniky, ktoré zaviedla vláda Roberta Fica na zvýšenie zamestnanosti, podľa neho nefungujú, rovnako ani aktivačné práce. "Naopak, vláda platí za to, že títo ľudia chodia do školy, ale neučia sa,“ dodáva Páleník.
Recept na problém
Jednoduché riešenia na dosah ruky však odborníci nevidia. Páleník vidí cestu v zlepšení aktívnej politiky trhu práce. "Tlak na ukončenie základného vzdelania a získanie stredného vzdelania, štandardné sociálne podniky, verejnoprospešné práce namiesto aktivačných a dotovaná práca.“ Ďurana hovorí o reálnejšej kombinácii ekonomického rastu, podporovaného zo strany vlády príslušnými opatreniami - ako napríklad znížením odvodov pre zamestnávateľov či zrušením minimálnej mzdy (prípadne zavedením tzv. regionálnej minimálnej mzdy), ktorá by umožnila vytvorenie väčšieho množstva pracovných miest a menej štedrej sociálnej siete, ktorá by motivovala pracovať. "Aktívna politika trhu práce prichádza ako nástroj na riešenie neskoro.“
Nespokojní zamestnávatelia
Situácia je alarmujúca aj podľa zamestnávateľov. "Dlhodobo upozorňujeme na to, že profily absolventov škôl nie sú v súlade s potrebami trhu práce,“ hovorí tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.
Pomôcť by podľa neho mal nový zákon o odbornom vzdelávaní, na ktorom zamestnávatelia spolupracovali s ministerstvom školstva. Ten by mal umožniť stredným odborným školám lepšie pripraviť absolventov na prax.
| Prečítajte si aj: |
| Kríza zobrala prácu desatine Slovákov Nezamestnanosť by mala v nasledujúcich mesiacoch podľa analytikov, ktorých oslovila TASR, vzrásť. Malo by k tomu dôjsť aj napriek tomu, že miera evidovanej nezamestnanosti v novembri stagnovala na úrovni 12,4 percenta, čomu zodpovedá aj postupné zotavovanie slovenského vývozu a aj priemyslu. „Netreba podceňovať riziko, že obdobie na prelome rokov môže byť sprevádzané administratívnym posunom rozhodnutí o optimalizácii nákladov vrátane zamestnanosti na začiatok januára,“ zdôrazňuje hlavný analytik Volksbank Slovensko Research Vladimír Vaňo. Existuje tak možnosť, že by po spomalení rastu nových nezamestnaných v závere roka nasledoval ich výraznejší nárazový prírastok po novom roku. |
| Aktivačné práce považuje Tomanová za nútené Aktivačné práce možno podľa ministerky práce Viery Tomanovej považovať za nútené. Povedala to v diskusnej relácii Slovenskej televízie O 5 minút 12. Reagovala tak na tvrdenia poslanca Národnej rady SR za SDKÚ-DS Ivana Štefanca, ktorý sa domnieva, že zapojenie ľudí do verejnoprospešných a aktivačných prác by bolo oveľa efektívnejšie ako podporovať tvorbu sociálnych podnikov. „Pri aktivačných prácach ľudia musia pracovať okolo 20 hodín týždenne za 60 eur. Pán poslanec, vy by ste z ľudí donekonečna chceli robiť len otrokov. V mojom centre diania je človek, dôstojná práca a tiež jeho dôstojný život. Vy len odfajkúvate hotové – nehotové,“ povedala Tomanová. |
