Voliť pôjde menej ľudí. Chýbajú im silné témy

Vyplynulo to z ankety ČTK medzi analytikmi. Blížiacim sa voľbám do Národnej rady vraj chýbajú silné témy, ktoré by rozdeľovali spoločnosť. Voličov údajne nepresvedčí ani takzvaná maďarská karta. Dlhodobý pokles účasti tak bude podľa väčšiny oslovených expertov pokračovať aj v siedmych parlamentných voľbách od roku 1990.

V prvých voľbách po páde komunizmu prišlo k urnám 95,39 percenta voličov; odvtedy účasť klesala s výnimkou roku 1998, keď sa zvýšila o takmer deväť percentuálnych bodov oproti predchádzajúcemu hlasovaniu.

"Volebná účasť z posledných parlamentných volieb nebude prekonaná," povedal ČTK politológ Michal Horský. Nastávajúcim voľbám podľa neho chýbajú veľké témy s konfrontačným nábojom. "Prevažujú drobné šarvátky," dodal.

Pokles účasti očakáva aj šéf agentúry MVK Pavel Haulík, podľa ktorého by pomohla výrazná mobilizačná kampaň. "Zatiaľ sa vezieme na pomerne pokojnej vlne, od vystúpenia premiéra Roberta Fica vo vzťahu k Mikulášovi Dzurindovi sa nič podstatné z hľadiska kampane neudialo," zhodnotil sociológ. Predseda SDKÚ-DS Dzurinda sa vzdal postu volebného lídra po tom, čo šéf vládneho Smeru-SD Fico obvinil začiatkom roka SDKÚ-DS z prania špinavých peňazí. Politológ Miroslav Kusý potvrdil, že záujem ľudí o voľby tlmí nevýrazný politický zápas. "Všetky strany súťažia v sociálnej oblasti, témy a slogany sú takmer rovnaké," uviedol. K výraznejšej mobilizácii vraj neprispieva ani dlhodobá dominancia vládneho Smeru-SD. "Voliči majú pocit, že šance sú jasné, karty rozdané," doplnil.

Mierny nárast účasti oproti minulosti, naopak, nevylúčil prezident mimovládneho Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov. "Účasť bude porovnateľná s minulými voľbami. Dokonca by ma neprekvapilo, keby bola vyššia," poznamenal. Záujem ľudí o politiku je vraj veľký, hoci zápas o kľúčové hodnoty a smerovanie Slovenska, podobný tomu v roku 1989, chýba. "Stabilizáciu volebnej účasti naznačili aj minuloročné voľby do Európskeho parlamentu, prezidentské či krajské voľby," upozornil. Vo všetkých troch hlasovaniach prišlo k urnám viac voličov ako v predchádzajúcich.

Oslovení analytici nepredpokladajú, že by téma slovensko-maďarských vzťahov a jej prípadná radikalizácia prispela k vyššej účasti. "Museli by nastať mimoriadne udalosti typu ohrozenia bezpečnosti štátu, aby sa premietli do vnútorných volieb," upozornil Horský. Haulík pripomenul, že to bude závisieť aj od konania víťaza maďarských volieb - národne orientovaného Fideszu. "Ak tie posolstvá nebudú priamo konfrontačné, šanca SNS ovplyvniť maďarskou kartou účasť bude výrazne menšia," dodal.

V minulosti viackrát spomínané počasie podľa expertov správanie voličov zásadnejšie neovplyvňuje.

O zložení 150-člennej snemovne rozhodnú občania 12. júna. O priazeň voličov sa uchádza 18 politických strán a hnutí. Najväčšej popularite sa už dlhodobo teší vládny Smer-SD, ktorý vedie s výrazným náskokom pred pravicovou opozíciou.