Dal víťazný gól, inštinktívne zdvíhal ruky, ale rýchlo ich zasa spustil. Gól Marka Daňa bol k ničomu. Hokejové Slovensko porazilo USA až v predĺžení, takže končí už po základnej skupine. Byť u susedov fanúšikom už pripomína situáciu, kedy sa spamätáte z facky, ale akonáhle zmizne iskrenie pred očami, schytáte druhú.
Toto je aktuálny stav slovenského hokeja: na posledných siedmich významných podujatiach (6x MS a olympiáda v Soči) päťkrát neprešiel do štvrťfinále, tento rok po často bezkrvných, zlých výkonoch. V dlhšom časovom úseku od roku 2008 (teda 9x MS a dve olympiády) ide dokonca o osem turnajov bez prieniku aspoň medzi elitnú osmičku. Ďalším polenom pod nohy bolo, keď usporiadatelia Svetového pohára Slovákmi zaradili len do Tímu Európy; pred desiatimi rokmi by to znelo ako potupa, dnes ide o logický krok.
Tento text sa nemá a nechce vysmievať susedom. Po prvé by to bolo lacné - a po druhé, ani český hokej nie je v takom stave, aby robil ramená na Bratislavu a Košice.
Česi sú stále v elite, ale zároveň na jej chvoste. Porovnávať sa s Kanadou a USA je bezpredmetné, Fíni majú skvelých a výnimočných mladíkov, Švédsko v tejto sezóne malo v NHL 74 hráčov v poli (Česko 35), Rusko Ovečkina a Malkina i Tarasenka a Panarina, teda prvotriedne hviezdy.
Ale áno, Česi sú stále v Top 6. Slováci už definitívne spadli nižšie.
Štáty bývalej federácie majú podobné problémy: ustupujúci počet borcov v zámorí; fakt, že sa talenty nevyrovnávajú legendám "zlatých generácií"; skôr klesajúca úroveň oboch líg.
Lenže zatiaľ čo v Česku sa malo biť na poplach, na Slovensku už nastala solídna katastrofa. Česká extraliga zažila pomerne dobrú sezónu, hrá sa napospol v moderných halách, objavujú sa mladé tváre. Slovenská liga zažíva voľný pád, aj súťaž EBEL je oveľa lepšia; "Zimáky" sú často predpotopné a návštevy biedne.
Kým Česi tento rok v Euro Hockey Tour "olúpili" niekoľko účastníkov majstrovstiev sveta, Slováci sa meraniami s Nemcami a spol. ťažko pripravia na boj s elitou šampionátu.
Stále majú pár skvelých, pár skúsených aj pár talentovaných borcov, ale museli by ste ich hľadať pod lupou. Príklady: liberecký Martin Bakoš dal zlatý gól finále, ale že by mal byť na MS oporou prvého útoku? Vzývaný talent, no extrémne komplikovaná povaha Martin Réway na ľade často blúdil a kazil; nech si každý tipne, či presvedčil skautov Montrealu.
Iste, Slováci mali ohromnú škodu na zranenia. Presakovali správy o hádkach a mizernej nálade, ale kto by sa jej čudoval, keď sa prehráva s outsidermi? Toto boli v Petrohrade len symptómy, nie príčiny.
Hráči nie sú. Nie je ich kde brať.
V Česku sami vidíme, ako strašne dlho aj napriek čiastkovej snahe zväzu trvá, než sa "hokejová mašina" znovu rozbehne. Najprv vyškriabať hrdzu, potom vymeniť súčiastky, pripravovať sa na revízie ... Než sa všetko rozbehne hladko, chce to veľa rokov.
A toto je pre Slovensko najhoršie. Ako by bolo škodlivé aj striebro pod Vůjtkom z roku 2012, ktoré dalo klamlivú nádej, že "to nejako pôjde". Aj keď začnú zmeny k lepšiemu, čakajú biedne roky ako odplata za všetko zanedbané. Možno by šlo aspoň "znacionalizovat" Slovan v KHL, aby bol základňou reprezentácie ako Minsk pre Bielorusko či Astana pre Kazachstan - ale ako to zariadiť, keď je klub súkromný objekt?
Je škoda, že česko-slovenské ľadové bitky nebudú mať v budúcich rokoch náboj ako kedysi. Je škoda, že zo špičky zmizol tím, ktorému sa možno dalo po česky "škľabiť" pre prílišné národné cítenie, ale vždy bol hrdý ako máloktorý iný.
Hlavná otázka tak znie, či Slovensko už padlo najnižšie, ako to ide, alebo či existujú aj horšie varianty. Konkrétne zostup do skupiny B.