Je symbolom úspechu slovenského hokeja v ére samostatnosti. Miroslav Šatan sa ako jediný hráč podieľal na všetkých štyroch medailách národného tímu z majstrovstiev sveta – trikrát v úlohe kapitána.
Okrem toho, že v nej zodvihol v roku 2003 aj trofej pre majstrov sveta, desať rokov predtým pomáhali jeho zásahy dostať Slovensko zo suterénu svetového hokeja. A čoskoro by mohol „tichý zabijak“, ktorý nosieval na chrbte číslo 18, odvrátiť prípadný pád národného tímu do B-kategórie (I. divízie, skupiny A).
Ešte pred príchodom Martina Kohúta na post prezidenta hokejového zväzu bolo pre neho výzvou získať Šatana pre služby slovenského hokeja. K jej naplneniu nebolo zatiaľ bližšie ako...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.