Planéta Zem možno už v roku 2027 nedokáže nasýtiť svoju prudko rastúcu populáciu. O desať rokov bude chýbať jedlo v celkovej energetickej hodnote 214 biliónov kalórií.

S novými odhadmi prišla organizácia Gro Intelligence. Predpovede OSN ako zlomový uvádzajú rok 2050.

O nových prognózach informovala zakladateľka analytickej spoločnosť Gro Intelligence Sara Menkerová. Vyše 200 biliónov chýbajúcich kalórií podľa prepočtu zodpovedá zhruba 379 miliardám hamburgerov Big Mac, čo je väčšie množstvo, než spoločnosť McDonalds vyrobila za celú dobu svojho fungovania.

O 70 percent viac potravín

Do roku 2027 sa súčasný poľnohospodársky a potravinársky priemysel podľa Menkerovej dostane do bodu, kedy ani teoreticky nedokáže nasýtiť všetkých obyvateľov planéty Zem, píše portál Quartz.

To je veľký skok v porovnaní s prognózami vychádzajúcich zo štúdií Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), ktorá funguje pod OSN.

Z jej dokumentov vyplýva, že zlomový bude rok 2050, kedy sa svetová populácia rozrastie na 9,1 miliardy ľudí zo súčasných 7,4 miliardy.

Podľa FAO by na nasýtenie tohto počtu ľudí bolo potrebné vyrobiť až o 70 percent viac potravín, než je tomu teraz. Nerieši sa pritom ich správna distribúcia, ktorá je dlhodobo hlavnou príčinou hladomorov a podvýživy v rozvojových častiach sveta.

Rok 2050 je hranicou, kedy začne dochádzať jedlo aj pre charitatívnu organizáciu Oxfam. Menkerová však tvrdí, že predpovede OSN sú príliš optimistické, pretože pri produkcii potravín počítajú s ich objemom a váhou, ale zanedbáva nutričnú hodnotu.

"Prečo v spojení s jedlom hovoríme o jeho váhe? Pretože je to jednoduché. Pri jedle sa pritom máme zaujímať o jeho výživovú hodnotu. Nie všetky potraviny sú si rovné aj keď vážia rovnako," opisuje.

Nárast importu potravín v Číne a Indii

Pri prepočte na kalorickú hodnotu je podľa nej už teraz svetová produkcia potravín veľmi napätá v pomere k počtu obyvateľov.

Menkerová v súlade s celým radom štúdií predpovedá, že populačný aj ekonomický rast krajín ako Čína, India či viacerých afrických krajín tento trend len posilní.

Import potravín do týchto štátov bude narastať a zahraničné produkcie skôr alebo neskôr narazia na svoju maximálnu kapacitu výroby.

Do roku 2050 by sa s následkami podvýživy malo potýkať zhruba 370 miliónov ľudí, čo je v porovnaní so začiatkom storočia výrazný pokles, otázkou však podľa potravinových expertov zostáva, ako sa bude situácia vyvíjať po dosiahnutí maximálnej kapacity potravinovej produkcie.

Menkerová prišla aj s niekoľkými opatreniami, ako nedostatok odvrátiť, alebo ho aspoň čo najviac oddialiť. Najdôležitejšia je podľa nej reforma poľnohospodárstva v Afrike a Indii.

Zmeniť sa musí spôsob obrábania pôdy. Dôležitá je pravidelná rotácia plodín kvôli zabráneniu odčerpávania dôležitých prvkov z pôdy.

Veľkú úlohu hrá aj správna kultivácia, ktorá je prevenciou erózie.

Plytvanie jedlom

Dôležité je obmedziť plytvanie jedlom. V odpade ročne končí podľa štatistík FAO zhruba 1,3 miliardy ton jedla. Veľkú časť z neho je pritom možné využiť.

Stále väčším problémom sa stávajú potraviny, ktoré nevyhovujú štandardom supermarketov, a preto končia v kontajneroch. Niektoré európske reťazce sa preto minulý rok zaviazali, že nevyhovujúce jedlo venujú na miestach, kde bude potrebné.

Keby sa podarila zachrániť len jedna štvrtina vyhodeného jedla, stačilo by to na potravu pre 870 miliónov hladujúcich.

Okrem etického rozmeru mnohé organizácie upozorňujú na to, že vyhodené jedlo končí často na skládkach a vedie k tvorbe metánu, skleníkového plynu, ktorý má negatívny dopad na životné prostredie.

Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.