14.09.2017, 12:00

Nová utečenecká cesta do Európy? Pašeráci testujú plavbu cez Čierne more

Pašeráci ľudí objavili novú trasu, ako dostať utečencov do Európy. Stále častejšie volia cestu cez Čierne more. Utečencov vykladajú v Rumunsku.

Nová utečenecká cesta do Európy? Pašeráci testujú plavbu cez Čierne more
Zdroj: Reuters

Rumunská pohraničná stráž len v uplynulých dňoch zadržala najmenej štyri stovky ľudí. Experti sa obávajú, že sa z izolovaných prípadov stane trend, ktorý znovuotvorí takzvanú balkánsku utečeneckú trasu.

Najväčšiu ťarchu dlhodobo nesie Taliansko, kam len v tomto roku prišlo vyše sto tisíc utečencov. Rím však prijal v posledných týždňoch celé množstvo opatrení a príliv utečencov sa podarilo výrazne spomaliť. Pašeráci preto hľadajú iné cesty, ako ľudí na úteku dostať do Európy. Často volia nečakané riešenia. Jedným takým je plavba z Turecka cez Čierne more do Rumunska.

V stredu ráno rumunská pobrežná stráž zachránila v Čiernom mori vyše 150 migrantov z lode, ktorá sa ocitla kvôli silnému vetru a vysokým vlnám v tiesni. Viac ako tretinu ľudí na palube tvorili deti. Ani zďaleka nejde o prvý podobný prípad. Cez víkend pobrežná stráž zadržala dve lode s viac ako 200 vysídlencami. O týždeň skôr zachytila rybársku loď s 87 migrantmi.

Na prvý pohľad ide o zanedbateľné čísla. Obzvlášť v porovnaní s utečencami na stredomorskej trase. Môžu však ukazovať na nový trend, ktorý môže vrátiť ťažisko utečeneckej krízy na Balkán. Hovorca európskej pohraničnej stráže Frontex Krzysztof Borowski sa snaží situáciu upokojiť. Ide podľa neho o izolované incidenty v krátkom časovom úseku.

Zároveň však dodáva, že Frontex trasu cez Čierne more pozorne sleduje. "Už v minulosti ju pašeráci používali. V roku 2014 sa do Rumunska a Bulharska cez Čierne more pokúsilo dostať 430 ľudí. V roku 2015 to bolo 68, vlani iba jeden," popísal portálu The Guardian. Skokový nárast v posledných mesiacoch môže naznačovať, že pašeráci túto trasu "pomaly reaktivujú".

Tvrdá plavba cez Čierne more

Borowski upozorňuje, že podmienky v Čiernom mori sú omnoho tvrdšie ako pri ceste cez Stredomorie. "Migranti sú v oveľa väčšom nebezpečenstve, najmä ak plávajú na menších lodiach. Je to drsné more a prekročiť ho nie je nič jednoduché," tvrdí. Riaditeľ neziskovej organizácie Arca Răzvan Samoilă k tomu dodáva, že plavbu komplikuje tiež nevyspytateľnosť tunajšieho počasia. "Tu netušíte, čo bude za dvadsať minút. Nie je to ako v Stredozemnom mori," myslí si. Najkratšia možná trasa má viac ako 250 kilometrov.

Podľa hovorkyne rumunskej kancelárie UNHCR Gabriely Leuovej sa utečenci na nebezpečnú cestu vydávajú kvôli chýbajúcim možnostiam na legálny príchod do Európy.

"Ľudia utekajúci pred vojnou a prenasledovaním sú mnohokrát zúfalí. Ide im len o to, dostať sa do bezpečia," vysvetľuje. Svoj život preto zverujú do rúk pašerákov, ktorí si za cestu do Európy účtujú astronomické sumy. Rumunská polícia v posledných dňoch dopadla šesť pašerákov pôvodom z Turecka, Bulharska, Sýrie, Iraku a Cypru.

Rumunsku, ktoré stále nie je súčasťou schengenského priestoru, sa utečenecká kríza až donedávna vyhýbala. Ako cieľovú stanicu si ho volí minimum utečencov, väčšina cez krajinu len cestuje ďalej na západ do Nemecka či Veľkej Británie. Do júna tohto roku sa pokúsilo rumunské hranice ilegálne prekročiť asi 2800 ľudí. Najviac ich pochádzalo z Iraku, nasledovala Sýria a Pakistan. Pre porovnanie - za celý minulý rok polícia zadržala 1624 utečencov.

Rumunsko ako tranzitná krajina

Otázkou zostáva, či je Rumunsko na prípadný väčší nápor utečencov pripravené. Vláda bola jedným z kritikov systému kvót na prerozdelenie utečencov, ktoré EÚ predstavila v roku 2015. Neskôr však súhlasila s prijatím 4 200 žiadateľov o azyl. Do konca augusta tohto roka z tohto počtu Rumunsko prijalo 727 utečencov.

Mnoho z nich však v krajine dlho nezostalo, čím vláda ilustruje nezmyselnosť systému utečeneckých kvót.

"Utečenci do Rumunska ísť nechcú. Nehodlajú tu zostávať. Chcú sa len dostať na územie EÚ a potom cestovať ďalej. Rovnaké je to so systémom kvót. Do Rumunska v rámci programu prišli štyri veľké skupiny ľudí. Nikto z nich už však v Rumunsku nie je," tvrdí Samoilă. Posledné pokusy pašerákov ľudí považuje za určitú formu testu. Verí však, že podmienky v Čiernom mori ich skôr alebo neskôr odradia.

Počet obetí v radoch utečencov, ktorí zomreli pri plavbe cez Stredozemné more, je však pre Rumunsko varovaním. Pašerákov od vysielania ďalších utečencov od pobrežia Líbye neodradil. Pomohli až tvrdé opatrenia Talianska a medzinárodne uznávanej líbyjskej vlády.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.