26.09.2017, 20:00

Múdrosť pôvodných obyvateľov je kľúčová v boji proti klimatickej zmene

To, čo sa môže javiť ako zastaralá tradícia predkov, môže byť v skutočnosti veľmi užitočná schopnosť pôvodných obyvateľov predpovedať počasie.

Múdrosť pôvodných obyvateľov je kľúčová v boji proti klimatickej zmene

Pôvodní farmári sa pomaly schádzajú na vrchole Ánd v Peru a Bolívii. Nie preto, aby si vychutnali nádherný výhľad, ale preto, aby tak ako ich predkovia, predpovedali čas a množstvo tohtoročných dažďov. Ak je súhvezdie Plejád veľké a jasné, prídu výdatné dažde. Ak sa farmárom zdá, že Plejády sú naopak malé a hmlisté, dažde budú slabé. V takom prípade sa farmári rozhodnú sadiť neskôr.

„To, čo sa môže javiť ako zastaralá tradícia predkov, môže byť v skutočnosti veľmi užitočná schopnosť pôvodných obyvateľov predpovedať počasie,“ vysvetlil pre Thomson Reuters Douglas Nakashima, vedúci sekcie UNESCO, ktorá sa zaoberá malými ostrovmi a múdrosťou pôvodných obyvateľov. „Vedci napríklad síce vedeli, že El Niño má za následok nižší počet zrážok v Andách, no netušili, že je spojený aj s oblačnosťou.“

Schopnosti a múdrosť pôvodných obyvateľov by sme teda mali chápať ako dôležitú súčasť vedeckého poznania a našej snahy prispôsobiť sa klimatickej zmene. Zhodli sa na tom aj experti na konferencii o tom ako sa jednotlivé komunity prispôsobujú klimatickej zmene, ktorá sa konala v hlavnom meste Ugandy - v Kampale.

Využitie pôvodnej múdrosti

Politiky jednotlivých krajín zamerané na adaptáciu na klimatickú zmenu často nedbajú na poznanie našich predkov. Niekedy dokonca až podceňujú odolnosť pôvodných obyvateľov, vysvetlil Nakashima. „Iniciatívy v stavaní obrovských priehrad či vo zvyšovaní produkcie a používania tzv. zelených palív mali za následok vysťahovanie a presídľovanie mnohých komunít po celom svete.“

Krystyna Swiderska, vyskumníčka z Medzinárodného inštitútu pre životné prostredie a rozvoj povedala pre Thomson Reuters, že vlády úplne ignorujú vylepšenia v poľnohospodárstve, ku ktorým dospeli pôvodní obyvatelia. „Napríklad farmári v Peru pestujú stovky rôznych odrôd zemiakov, kým v iných krajinách ich pestujú len zopár. V Peru majú preto vyššie šance prispôsobiť sa negatívnym vplyvom klimatickej zmeny. Avšak, vo svete stále prevláda silné presvedčenie, že veda je najúčinnejšou zbraňou v boji proti klimatickej zmene.“ Podľa Elizabeth Carabine, vyskumníčky z londýnskeho think-tanku, Inštitútu zámorského rozvoja, nás môžu veľa naučiť aj pastieri, ktorí sa prispôsobujú premenlivému počasiu už celé desaťročia.

Veľkomestá a slumy

Účastníci konferencie zdôraznili, že veľkomestá, najmä slumy, by mohli byť rovnako dobrým zdrojom inšpirácie v adaptovaní sa na nové podmienky. Jeden z expertov prízvukoval, že obyvatelia slumov sú neuveriteľne vynaliezaví a podnikaví, napríklad v premene častí svojich vlastných domov na školu. Julie Arrighi z Klimatického centra Červeného kríža a Červeného polmesiaca, povedala, že využitie skúseností ľudí z veľkomiest je dokonca dôležitejšie, keďže práve veľkomestá sú pravdepodobne omnoho viac postihnuté zmenami klímy ako iné časti sveta. „Mestá sú veľkými konzumentmi energie. Navyše čelia záplavám kvôli zvyšujúcej sa morskej hladine,“ vysvetlila Arrighi. „Tým, ako sa mestá zväčšujú, zväčšujú sa aj problémy a výzvy, ktorým čelia.“

Julie Greenwalt, špecialistka Aliancie veľkomiest na životné prostredie mesta, sa snaží bojovať proti tomu, aby jednotlivé vlády ignorovali potreby veľkomiest v adaptácií na klimatickú zmenu a namiesto toho financovali len vidiecke oblasti. „Naše definície toho, čo znamenajú slová „vidiecky“ a „mestský“ sú ovplyvnené chápaním ľudí z rozvinutých krajín a teda sú obmedzené. Napríklad v niektorých indických veľkomestách ľudia stále chovajú dobytok.“ Podľa Rebeccy Carter z Inštitútu svetových zdrojov, to znamená, že „adaptácia na klimatickú zmenu by sa mala stať súčasťou toho, ako veľkomestá fungujú, nielen akýmsi dodatkom.“

Preložila: Viktória Pokorná

Článok vznikol spracovaním pôvodného článku z dielne Thomson Reuters Foundation s explicitným súhlasom vedenia organizácie v rámci spolupráce na projekte Svet medzi riadkami. 
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.