21.10.2017, 09:00

Amnesty zverejnila ďalšie dôkazy o zločinoch proti ľudskosti na Rohingoch v Mjanmarsku

Medzinárodná ľudskoprávna organizácia Amnesty International priniesla nové dôkazy o systematickom ťažení proti menšine Rohingov v Mjanmarsku. Zverejnila ich vo svojej najnovšej správe na túto tému.

Amnesty zverejnila ďalšie dôkazy o zločinoch proti ľudskosti na Rohingoch v Mjanmarsku
Zdroj: Reuters

Tlačovú agentúru Slovenskej republiky o tom informovala vedúca kancelárie Amnesty International Slovensko Kamila Gunišová. Amnesty International vo svojej dosiaľ najpodrobnejšej analýze k tejto kríze uvádza, že v len v priebehu niekoľkých týždňov utieklo zo severu Mjanmarska, niekdajšej Barmy, viac ako 530-tisíc rohingských mužov, žien a detí (aktuálnejšie údaje z dielne OSN z piatka 20.10. hovoria až o 589-tisícoch ľudí). Násilie vypuklo po tom, ako 25. augusta tohto roku rohingská ozbrojená skupina napadla približne 30 príslušníkov mjanmarských bezpečnostných síl. 

Takmer 50-stranová štúdia s názvom "Zrútil sa mi svet: Rohingovia ako cieľ zločinov proti ľudskosti v Mjanmarsku" popisuje, ako mjanmarské bezpečnostné sily vykonávajú rozsiahlu, systematickú, organizovanú a nemilosrdnú kampaň postavenú na vypaľovaní, vraždení a znásilňovaní rohingského obyvateľstva v Jakchainskom štáte na severe Mjanmarska.

Zdroj: UNHCR

"V tomto organizovanom ťažení sa mjanmarské bezpečnostné sily brutálne pomstili celej rohingskej populácii na severe Jakchainského štátu v zjavnej snahe natrvalo ich vyhnať z krajiny," uviedla riaditeľka Amnesty International pre krízové situácie Tirana Hassanová. Tým mjanmarská vláda naďalej umocňuje najhoršiu utečeneckú krízu v regióne za posledné desaťročia. Zároveň je podľa Hassanovej odhalenie týchto zločinov len prvým krokom na dlhej ceste k spravodlivosti a vyzvala pritom hlavného veliteľa tamojšej armády k zastaveniu vojenských jednotiek, ktoré majú tieto činy na svedomí.

Správa Amnesty International sa opiera o svedecké výpovede viac ako 120 rohingských mužov a žien, ktorí v posledných týždňoch utiekli do Bangladéša; taktiež o 30 rozhovorov so zdravotníkmi, humanitárnymi pracovníkmi, novinármi a bangladéšskymi úradníkmi. Amnesty International analyzovala aj satelitné snímky a údaje, ako aj fotografie a videodôkazy.

Politická mapa Mjanmarska - Rohingovia obývajú administratívne oblasti susediace s Bangladéšom.
Zdroj: www.ontheworldmap.com. Rohingovia obývajú administratívne oblasti susediace s Bangladéšom. Americká vláda neprijala názov Mjanmarsko, preto je v legende k mape uvedený pôvodný názov krajiny.

Na základe týchto dát organizácia dospela k záveru, že státisíce rohingských žien, mužov a detí sú obeťami rozsiahlych a systematických útokov, ktoré sa dajú považovať za zločiny proti ľudskosti. Tie presne definuje tzv. Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu (International Criminal Court, ICC), ktorý hovorí o jedenástich druhoch činov, ktoré pri vedomom páchaní predstavujú zločiny proti ľudskosti. Faktom však je, že Mjanmarsko sa k jurisdikcii tohto súdu neprihlásilo.

Amnesty International napriek tomu na severe Mjanmarska podľa spomínanej správy odhalila najmenej šesť z týchto zločinov: vraždy, deportácie a násilné vysídlenia, mučenia, znásilnenia a iné sexuálne násilie, prenasledovanie a iné činy proti ľudskosti, ako je odopieranie jedla a iných život zachraňujúcich opatrení.

Záznam prepašovaný z Mjanmarska. Zdieľané zo stránky The Guardian.

Z analýzy satelitných záznamov napríklad vyplýva, že od 25. augusta sa na severe Jakchainského štátu vyskytlo najmenej 156 veľkých požiarov. V predchádzajúcich piatich rokoch tam pritom v tomto istom období žiadne požiare neevidovali, keďže ide o monzúnové obdobie. To podľa Amnesty International naznačuje, že vypaľovanie bolo úmyselné.

Mnohí z Rohingov pritom ušli do susedného Bangladéša, jednej z najchudobnejších krajín sveta. Podľa portálu IRIN, ktorý sa špecializuje na spravodajstvo z oblastí postihnutých humanitárnymi krízami, dnes žije v nevyhovujúcich podmienkach v tejto krajine bezmála 600-tisíc Rohingov pôvodne z Mjanmarska.

Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.