Svetová obchodná organizácia (WTO) štartuje kritické rozhovory a verí, že jej ponuka umožní udržať kľúčové rokovania o liberalizácii svetového obchodu nažive. Dnes sa v Ženeve začína najväčšia schôdzka od decembra minulého roka v Hongkongu, keď rozhovory o liberalizácii svetového obchodu nikam neviedli. Ako uviedol denník Miami Herald, buď sa na začínajúcej schôdzke, ktorá potrvá do nedele, ministri obchodu z približne 50 krajín sveta dohodnú na znížení ciel na poľnohospodárske a priemyselné produkty, alebo sa liberalizácia odloží na niekoľko rokov. "Ministri musia pokročiť v nateraz zablokovaných rozhovoroch. Ak opäť odložia rozhodnutie, celý projekt bude ohrozený," varoval včera šéf WTO Pascal Lamy.
WTO uteká čas aj preto, že od júla 2007 prestane v USA platiť zrýchlený systém pri uzatváraní dohôd v obchode. Tie dávajú prezidentovi právo samostatne uzatvárať obchodné dohody so zahraničím bez zasahovania Kongresu. Ako uviedla agentúra Reuters, ak sa WTO nepodarí dosiahnuť dohodu do spomínaného termínu, cez Kongres sa dohody budú presadzovať veľmi ťažko. Organizácia pritom bojuje za jej presadenie už štyri roky, od Katarského kola rokovaní v Dohe. Šanca je však podľa niektorých vyjednávačov relatívne ešte na konci júla, keď sa bude rokovať o liberalizácii služieb. S tým počítajú aj Američania. Ako pre AFP uviedla obchodná zástupkyňa USA Susan Schwabová, radšej si počkajú na lepšiu dohodu, než za každú cenu nejakú uzatvoriť tento víkend.
Liberalizácia je dôležitá najmä pre podporu rozvojových krajín, ktoré len s ťažkosťami dostávajú svoje výrobky do bohatých krajín. Analytici však pochybujú, že začínajúca sa schôdzka WTO bude úspešná. Európska únia je presvedčená, že USA žiadajú od nej viac, než môže ponúknuť. Ak EÚ neustúpi v redukcii ciel, nie sú USA ochotné urobiť ústupky v znížení dotácií svojim farmárom. Ústupky oboch veľmocí sú zasa kľúčové na to, aby rozvojové krajiny znížili dovozné clá na priemyselné produkty, čím sa otvorí liberalizácia obchodu.

Hlavné body ženevskej schôdzky WTO
Dovozné clá na agrovýrobky -- EÚ ponúka 39-percentné zníženie dovozných ciel pri agroproduktoch, pričom najvyššie clá by mohli klesnúť o 50 percent. USA chcú v priemere 66-percentné zníženie ciel pre bohaté štáty s tým, že v najvyššom pásme by sa dovozné clá znižovali o 90 percent. G20 počíta s poklesom ciel pri bohatých štátoch o 54 percent a pri rozvojových o 36 percent.
Výnimky -- EÚ, Japonsko, Švajčiarsko a ďalší veľkí dovozcovia agrovýrobkov chcú výnimky pre citlivé výrobky. Ide hlavne o mliečne výrobky, hovädzie mäso a cukor. Na tie by sa dovozné clá znižovali v menšej miere, aby neohrozili domácich producentov. EÚ chce takto vyčleniť osem percent produktov, zatiaľ čo USA a G20 len jedno percento, ale G10 (zoskupenie 10 vplyvných farmárskych štátov) až 15 percent výrobkov. Rozvojové krajiny, kde veľká časť ľudí žije z produkcie agroproduktov, chcú zasa presadiť ochranu tzv. špeciálnych výrobkov, z ktorých vývozu ich farmári žijú. Štáty ako Indonézia či India zoskupené v G33 takto žiadajú chrániť až 20 percent svojich produktov.
Dotácie -- pod najväčším tlakom sú USA, ktoré musia začať viac rozlišovať medzi klasickými dotáciami farmárom, ktoré porušujú pravidlá o svetovom obchode, a pomocou, ktorá ich neporušuje, ako napr. podpora rozvoja vidieka. USA musia aj ukončiť dotovanie vývozu v podobe exportných úverov. EÚ je pripravená začať so znižovaním podpory vývozu v roku 2008.
Priemyselné výrobky -- týka sa to hlavne rozvojových krajín. Štáty WTO sa dohodli na tzv. švajčiarskom vzorci (Swiss formula). Únia a USA odporučili podľa Reuters pre priemyselne rozvinuté štáty Swiss 10 a pre rozvojové Swiss 15. Číslo vzorca hovorí o najvyššej možnej hranici pre dovozné clá. Rozvojové krajiny žiadajú Swiss 30. Štáty ako India protestujú, že bohaté krajiny budú znižovať svoje clá o minimum, zatiaľ čo rozvojové, ktorých clá sú v súčasnosti vysoké, ich budú musieť znižovať niekedy až o 75 percent. Lamy navrhuje ako ústretovú ponuku s cieľom presadiť kľúčové body dohody na tejto schôdzke Swiss 25.