Za akým účelom vybudovali ISS?
Malo ísť o dlhodobejšie laboratórium vo vesmíre, ktoré by nahradilo stanicu Mir. Tá bola ruským projektom a hoci Rusi umožnili jej využívanie aj iným krajinám -- príkladom bol môj kozmický let, šlo o ruský projekt. ISS je medzinárodný projekt, na ktorom sa podieľa viac ako 18 krajín. Hlavné slovo majú Američania a Rusi. Je to projekt, ktorý by mal zabezpečiť aj možnosť dlhodobého fungovania väčšieho počtu kozmonautov, teda asi päť. Tí by tu mohli pracovať asi v polročných intervaloch.

Cez Európsku kozmickú agentúru sa v ISS angažujú aj krajiny EÚ. Sme medzi nimi aj my?
Na tomto projekte sa nepodieľame. Možno jedna z vedeckovýskumných inštitúcií by mohla byť zapojená. U nás však neexistuje centrálny orgán, ktorý sa zaoberal kozmickou problematikou.

Myslíte, že by Slovensko malo čo ponúknuť v tejto oblasti výskumu?
Samozrejme. Slovenskí špecialisti pokračujú v oblasti výskumu so zameraním na výskum a mierové využívanie vesmíru. Slovenskí technici sa podieľali na výrobe niektorých meracích zariadení, ktorými sa robili posledné analýzy na Marse. Rovnako niektoré namerané hodnoty analyzovali.

Čo bude nosnou činnosťou ISS po jej dostavaní?
Jednoznačne vedecký výskum. Je to veľmi široké spektrum oblastí -- medicínska, technická, technologická, napríklad štruktúry nových materiálov. Niektoré výskumy sú na Zemi ovplyvnené gravitáciou. Vo vesmíre je bezváhový stav, a tak by tam mohli vzniknúť aj nové druhy materiálov.