Z domova odchádzali ako neznámi, v zahraničí sa vypracovali na špičky vo svojich odboroch. V seriáli Slovenský recept na úspech vám prinášame príbehy úspešných Slovákov.
Jeho zatiaľ posledným veľkým projektom boli vlani animované koncertné vizuály pre americkú rockovú kapelu Linkin Park. „Skupina ich použila počas svojho celosvetového turné, ktoré odštartovalo na moskovskom Červenom námestí na premiére tretej časti filmu Transformers,“ hovorí Ondrej Rudavský.
Linkin Park je však len jednou z hviezd, ktorým sa bratislavský rodák postaral o atraktívnu šou. Má na konte animácie pre film skupiny Black Eyed Peas a navrhoval aj vizuály pre šou známej hollywoodskej herečky Bette Midlerovej The show must go on.
Hviezdy šoubiznisu
Rudavský sa v Kalifornii stal vyhľadávaným tvorcom videoklipov, ktoré dnes poznajú priaznivci najväčších hudobných hviezd. Podpísal sa pod klipy takých umelcov ako Moby, Los Lobos, Dead Can Dance, Indians, Yellowcard či Brilho de Luz. Jeho výtvory neunikli pozornosti najskúsenejších kritikov. Dostal niekoľko prestížnych ocenení ako MTV Award, Golden Eagle Award či nomináciu na cenu Grammy. Rudavský napriek tomu zostáva pri zemi. „Teší ma oficiálne uznanie. Sú to však iba pečiatky sveta, ktoré ľudí robia hodnotnejšími vo svete šoubiznisu,“ tvrdí.
Počas svojej kariéry si najviac pochvaľuje práve spoluprácu s Mobym. Pre toho v roku 1992 vyrobil videoklip s názvom Go. „Najzaujímavejšie pre mňa bolo, keď som premietal svoje animácie k jeho techno hudbe. Išlo o filmovú veľkoprojekciu na jeho vystúpení v New Yorku,“ spomína si 45-ročný Rudavský.
Ťažké začiatky
V Amerike začínal ako robotník na lešení. Až postupne sa vypracoval na umeleckého dizajnéra. Stal sa z neho zlatič a maliar ornamentov v rôznych známych amerických budovách ako Hotel Plazza či Radio City Music Hall v New Yorku. Dlhé roky bol stálym ilustrátorom novín New York Times.
Ondrej Rudavský je zdatný maliar, sochár či fotograf. Priznáva, že v umení ide často o veľa práce za málo peňazí. „Vytváranie umenia je časovo i finančne náročné a záujemcovia o umenie si to vôbec neuvedomujú. Vidia totiž iba hotovú vec a jej cenu. Nevedia, koľko času umelec strávil premýšľaním a tvorením rôznych verzií, aby dielo dostalo najlepšiu finálnu podobu,“ vysvetľuje. Jeho umelecké portréty vlastnia vo svojich zbierkach známe filmové hviezdy ako Jodie Foster či Lisa Bonet, ktorú poznáme zo seriálu Show Billa Cosbyho.
Úskalia biznisu v umení
Zo svojej skúsenosti vie, že umelec by nikdy nemal ísť pod cenu. Veľakrát sa mu totiž stalo, že kupec nekúpil umelecké dielo nie preto, že by sa mu cena zdala vysoká, ale preto, že bola príliš nízka. „Raz som vystavoval šperky v cene 400 dolárov v newyorskej galérii. Nič sa nepredalo. Po týždni galerista zdvihol ceny na 800 dolárov a niekoľko šperkov sa predalo ihneď,“ tvrdí Rudavský. Túto zvláštnosť si sám vysvetľuje tým, že podľa zberateľov v New Yorku prinízka cena nezodpovedala hodnote diela. Aj keď sa im šperky páčili, nekúpili ich, lebo sa im zdali príliš lacné.
A aký je jeho recept na úspech? „Nerozprávať, ale konať. Obosielať zahraničné umelecké súťaže, výstavy a festivaly,“ radí Slovák. Ak sa našim mladým umelcom naskytne nejaká spolupráca na zahraničnom projekte, mali by vraj mať pri sebe niekoho, kto sa vyzná, ako to v tejto oblasti funguje. Človek tak predíde možným nedorozumeniam a sklamaniam. Podľa neho je tiež dôležité rozumieť zmluvám, ktoré umelec podpisuje. Aj jedno slovíčko totiž niekedy môže spôsobiť veľké finančné či právne problémy.