Z domova odchádzali ako neznámi, vo svete sa vypracovali na špičky. V seriáli Slovenský recept na úspech vám prinášame príbehy úspešných rodákov.
Ako vedec a odborník na genetiku si urobil meno v Európe aj za morom. OSN si ho vybrala za svojho špeciálneho experta pre geneticky manipulované organizmy. Výskumy robil vo Švajčiarsku, Francúzsku či v Nemecku, ale bol aj hosťujúcim profesorom japonskej univerzity v Chibe.
Dnes žije v Maďarsku a je známy ako popredný odborník na kvasenie vína. „Na katedre genetiky som založil tím, ktorý skúma vínne kvasinky tokajských vín. V rámci výskumu sme objavili nový druh. Ten som pomenoval Candida zemplinina, podľa zemplínskeho regiónu,“ hovorí Slovák Matej Šipický, zakladateľ a vedúci katedry genetiky na univerzite v maďarskom Debrecíne.
Prednášky po svete
Odborníka na kvasenie tokajských vín vďaka jeho výskumom pravidelne pozývajú prednášať o kvasinkách po celom svete. Naposledy sa delil o svoje poznatky s kolegami v Mexiku či gruzínskom Tbilisi. „Vlani ma pozvali aj do Bordeaux. Bol som oponentom dizertačnej práce o kvasinkách vinárskeho regiónu Sauternes, ktorý je najväčším konkurentom Tokajskej oblasti,“ hovorí Slovák.
V súčasnosti pracuje Šipický aj na výskume kvasiniek v tropických krajinách ako sú Filipíny alebo Srí Lanka. „Našli sme nové, doteraz neopísané druhy, z ktorých niektoré majú perspektívne biotechnologické vlastnosti,“ tvrdí genetik.
Šipický už vďaka skúmaniu kvasiniek a mikróbov precestoval kus sveta. „Ako chlapec zo salaša som veľa sníval o zahraničných cestách. Moje sny sa naplnili. Navštívil som 76 krajín,“ hovorí známy vedec. Vo väčšine z nich zbieral vzorky z prírody, z ktorých vypestoval nové druhy mikróbov. „Išlo najmä o také kmene, ktoré môžeme využiť na rôzne biotechnologické účely, napríklad na výrobu antibiotických látok,“ objasňuje.
Expert pre OSN aj EÚ
Šipického najnovšie oslovila Európska únia. Má pod palcom zorganizovanie konferencie s názvom Sila mikróbov Juhovýchodnej Ázie. Tá bude už tento mesiac na ďalekých Filipínach. „Príde tam oficiálna delegácia vedcov z únie, ktorú som zverboval sám. Záujem prejavili dokonca aj vedci z Japonska,“ hovorí slovenský vedec. Ten využil svoje kontakty po celom svete a konferenciu spojil so zjazdom Filipínskej mikrobiologickej spoločnosti. Ako sám hovorí, jedným z jeho hlavných cieľov je upriamiť pozornosť na biotechnologické využitie zatiaľ len málo preskúmaných mikroorganizmov z juhovýchodnej Ázie.
Skúsenosti Slováka žijúceho v Maďarsku si všimla aj OSN. Ako jej mimoriadny expert pre geneticky manipulované organizmy často hovorí o budúcnosti stravovania, ktorú vidí v geneticky upravovaných potravinách. Upozorňuje pritom na fakt, že Európska únia je v tomto smere až príliš opatrná. „Potravinárske veľmoci ako USA, Kanada alebo Čína, sú oveľa liberálnejšie a v prípade sóje, kukurice či obilia pestujú prevažne ich geneticky upravené odrody. Vďaka tomu majú rastliny vysokú výživovú kvalitu a ich produkcia je oveľa lacnejšia,“ hovorí Šipický. Odpor európskych spotrebiteľov proti takto upravovaným potravinám bude mať preto podľa neho závažné ekonomické dôsledky pre celý náš kontinent.
Chlapec zo salaša
Šipický má aj akademické úspechy – bol dekan a neskôr prorektor na Debrecínskej univerzite. Sám hovorí, že pracuje viac intuitívne než podľa receptu. Mnoho ráz v živote sa mu vraj stalo, že jeho plány nevyšli. „V takých situáciách mi najviac pomohlo, že som sa nevzdal a okamžite som začal hľadať alternatívne riešenia,“ tvrdí.
A čo by mohol poradiť mladým kolegom z oblasti vedy a výskumu? „Učiť sa jazyky a nikdy nepracovať len na jednom projekte. Svet sa mení čoraz rýchlejšie. Výsledky jedného projektu už nestačia na to, aby ste vyhoveli všetkým kritériám,“ tvrdí Slovák. Najväčším problémom, s ktorým musia vedci v súčasnosti bojovať, je podľa neho nedostatok peňazí na výskum. Oľga Gluštíková