10.03.2016, 12:41

Česi zmapovali extrémistov v Európe. Kotlebovcov nevynechali

Česká agentúra ČTK vzhľadom na vzostup radikálnej pravice na Slovensku zmapovala podobné zoskupenia v Európe.

Marian Kotleba so spolupracovníkmi idú na povolebnú diskusiu
Zdroj: TASR/Michal Svítok

Príklady populistických a protiimigračných hnutí v Európe (zoradené abecedne podľa krajín):

Dánsko

Protiimigračná Dánska ľudová strana (DF) sa stala po minuloročných voľbách druhou najsilnejšou stranou v parlamente a jej zakladateľka Pia Kjaersgaardová bola zvolená za predsedníčku snemu. Dánska pravicová vláda sa tento rok dohodla s opozíciou na zabavení majetku migrantov na účely financovania ich pobytu.

Francúzsko

Parlamentná krajne pravicová strana Národný front (FN) sa v posledných rokoch dostala medzi rozhodujúce politické sily vo Francúzsku. V roku 2014 vyhrala v krajine voľby do Európskeho parlamentu a v prvom kole minuloročných regionálnych volieb získala najviac hlasov. Medzi požiadavky FN patrí odmietanie migrantov, odchod Francúzska z EÚ a zrušenie eura. V jej čele stojí Marine Le Penová, ktorej dávajú prieskumy nádej na víťazstvo v prvom kole prezidentských volieb v roku 2017.

Maďarsko

Vládna strana Maďarský občiansky zväz (Fidesz) premiéra Viktora Orbána sa k moci dostala po voľbách v roku 2010. Postupne obmedzila právomoci ústavných súdov a vďaka dČTKvojtretinovej väčšine v parlamente presadila novú ústavu. Vo voľbách pred dvoma rokmi sa jej podarilo znovu jasne zvíťaziť. Opozícia často Orbána kritizuje kvôli jeho autoritatívnemu spôsobu vlády. Do sporov sa premiér dostáva aj s Európskou úniou, predovšetkým kvôli opakovanému odmietnutiu kvót pre prerozdeľovanie migrantov. Orbán tiež nechal kvôli silnému prúdu utečencov z juhu ohradiť krajinu plotom na hranici so Srbskom, Chorvátskom i Slovinskom.

V krajine stúpa podpora ultrapravicového hnutia Jobbik, v ktorom panujú silne antisemitské názory. Je druhou najsilnejšou politickou stranou v Maďarsku, vo voľbách v roku 2014 získal Jobbik cez 20 percent hlasov a zastúpenie má aj v Európskom parlamente.

Nemecko

Pravicový populistická Alternatíva pre Nemecko (AfD) očakáva v nedeľných voľbách, konajúcich sa v troch spolkových krajinách, najmenej desať percent hlasov. Strana kritizuje politiku kancelárky Angely Merkelovej a dlhodobo požaduje lepšie zabezpečenie hraníc aj sprísnenie azylového práva.

Nemecké hnutie vlasteneckí Európania proti islamizácii Západu (Pegida) vzniklo v októbri 2014. Medzi jeho požiadavky patria sprísnenie existujúcej migračnej a azylovej politiky alebo odpor voči pravidlám politickej korektnosti. Hnutie je mimoriadne aktívne v saských Drážďanoch, kde organizuje demonštrácie. Svojich priaznivcov má okrem iného tiež v Česku, Rakúsku, Poľsku, Maďarsku, Švédsku, Nórsku, Švajčiarsku či Británii. Doteraz najviac účastníkov prilákala Drážďanská manifestácia Pegidy v januári 2015, ktorej sa zúčastnilo podľa oficiálnych údajov 25-tisíc osôb.

Holandsko

Pravicová populistická Strana pre slobodu (PVV) kontroverzného politika Geerta Wildersa vedie v prieskumoch pred parlamentnými voľbami, ktoré Holandsko čakajú budúci rok. Jej popularitu zvyšuje silná protiimigračná politika, podľa Wildersa by mala krajina uzavrieť hranice a odmietnuť všetkých migrantov.

Poľsko

Minuloročné októbrové parlamentné voľby vyhrala konzervatívna, ekonomicky však skôr ľavicová strana Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslawa Kaczyńského. Strana zosadila šéfov bezpečnostných a informačných služieb, prijala nový mediálny zákon a odmietla prijatie už dohodnutého množstva imigrantov. Predstavitelia PiS presadzujú, aby Poľsko prijímalo výlučne alebo aspoň predovšetkým kresťanských utečencov z Iraku či Sýrie.

Rakúsko

Nacionalisticky orientovaná Slobodná strana Rakúska (FPÖ), ktorá presadzuje protiimigračnú politiku, má podľa prieskumov verejnej mienky v krajine aktuálne podporu cez 30 percent.

Grécko

Krajne pravicová strana Zlatý úsvit sa ostro vymedzuje proti imigrantom a Európskej únii. V minuloročných predčasných parlamentných voľbách skončila na treťom mieste so ziskom takmer siedmich percent hlasov.

Slovensko

Krajne pravicová formácia Ľudová strana Naše Slovensko (ĽS NS) sa stala najväčším prekvapením sobotňajších parlamentných volieb v krajine, keď získala osem percent hlasov. Strana pravicového radikála Mariana Kotlebu vo svojom programe okrem iného sľúbila nastolenie "poriadku s parazitmi v osadách" a ochranu ľudí pred "cigánskym terorom", odmietla imigrantov, chce presadiť vystúpenie Slovenska "zo zločineckého paktu NATO" a vypísať referendum o vystúpení krajiny z EÚ.

Švédsko

Krajne pravicoví Švédski demokrati (SD) sa v predvlaňajších parlamentných voľbách stali treťou najsilnejšou stranou v krajine, keď získali takmer 13 percent hlasov. Protiimigračně ladenú stranu by podľa prieskumov dnes volilo až 25 percent ľudí.