1974: Marco DeFunis sa odvolal na Najvyšší súd, pretože Právnická fakulta Washingtonskej univerzity ho neprijala na štúdium, hoci v bodovaní predbehol 36 z 37 prijatých Afroameričanov. Interné vyšetrovanie celej záležitosti nakoniec uznalo pochybenie univerzity a DeFunisa prijali. Keď sa celou kauzou začal zaoberať Najvyšší súd a mal dospieť k verdiktu v prípade DeFunis verzus Odegaard, DeFunis už takmer promoval, takže sa stal irelevantným.
1978: V prípade Kalifornská univerzita verzus Bakke bol Najvyšší súd rozdelený na polovice v otázke prípustnosti preferovania rasy. Štyria hovorili, že rasa nesmie byť pri prijímaní faktorom, ďalší štyria im oponovali. Sudca Lewis Powell zaujal šalamúnsky postoj: odmietol tento dvojaký meter lekárskej fakulty v Kalifornii, no zároveň priznal, že faktor rasy je vhodný na posúdenie pri dosahovaní diverzity.