Veľká Británia sa ku Európskej únii pripojila v roku 1973, spolu s Írskom a Dánskom. Spojené kráľovstvo malo vždy trochu odlišné postavenie oproti ostatným štátom Európskej únie. „Už od momentu svojho vstupu bola Veľká Británia vždy jednou nohou mimo európskej integrácie. Svedčí o tom aj to, že si vo viacerých veciach zabezpečila špeciálne postavenie v podobe rôznych výnimiek,“ vyjadril sa politológ Tomáš Koziak. „Anglicko ako krajina nikdy nechcela silnú integráciu,“ tvrdí politológ Samuel Abrahám.
Spojené kráľovstvo za národnú menu nikdy neprijalo euro a teda nevstúpilo do eurozóny, do ktorej patrí 19 z 28 členských štátov a niekoľko štátov stojacich mimo EÚ. Aj v otázke zapojenia do schengenského priestoru má Veľká Británia zvláštnu pozíciu. Británia do schengenského priestoru, rovnako ako Írsko, nevstúpila úplne, iba s obmedzenou platnosťou a na spoločných hraniciach krajín prebiehajú kontroly. Ďalšou výnimkou oproti ostatným krajinám EÚ je tzv. britský rabat. Jedná sa o špeciálne rozpočtové ustanovenie pre Spojená kráľovstvo. Rabat, na základe ktorého sa Veľkej Británii vracajú približne dve tretiny sumy, o ktorú platby Spojeného kráľovstva Európskej únii prevyšujú výdavky EÚ smerujúce späť, bol dohodnutý ešte v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Špeciálna výnimka bola odsúhlasená preto, že vtedajší rozpočet pre poľnohospodárstvo tvoril viac ako dve tretiny celkového rozpočtu únie. Vzhľadom ku tomu, že v tej dobe mala Veľká Británia pomerne malý poľnohospodársky sektor, tak nedosahovala porovnateľné zisky, vzhľadom ku ostatným krajinám. Ďalším dôvodom na odsúhlasenie výnimky bol fakt, že Británia bola v tom čase jednou z najchudobnejších krajín únie.
Napriek týmto výnimkám je Spojené kráľovstvo veľmi politicky aj ekonomicky vplyvná krajina. Má veľký politický vplyv, nielen na Európsku úniu, napríklad vysoký počet poslancov v Európskom parlamente, ale aj z celosvetového hľadiska.
Britský postoj ku Európskej únii je charakteristicky pragmatický. „Britský spôsob uvažovania o európskej integrácii je úplne iný ako ten na kontinente. Briti sa vždy pýtali na praktické výhody členstva v EÚ. U nás obľúbené debaty o spoločných európskych hodnotách sú napríklad Britom cudzie a považujú ich za odtrhnuté od reality. Pre Britov bola európska integrácia totiž vždy predovšetkým praktickým projektom na riešenie konkrétnych problémov,“ tvrdí politológ Koziak. „Tento pragmatický postoj bude v EÚ určite veľmi chýbať. Jeho strata zo strany EÚ viedla k Brexitu a jeho znovunadobudnutie je jediným kľúčom k jej ďalšiemu prežitiu.“ dodal Koziak. Niektorí si myslia, že brexit by mohol posilniť Európsku úniu. „stále podkopávanie EÚ zo strany Anglicka svojím spôsobom podmývalo kredibilitu legitimitu a EÚ,“ vyjadril sa politológ Samuel Abrahám.
Hlavné mesto: Londýn
Rozloha: 248 528 km²
Obyvateľstvo: 64 875 165 (2015)
Obyvateľstvo ako % z celkového počtu obyvateľov EÚ: 12,8 % (2015)
Hrubý domáci produkt (HDP): 2,569 bilióna EUR (2015)
Úradný jazyk: angličtina
Štátne zriadenie: konštitučná monarchia
Forma vlády: parlamentná demokracia
Členstvo v EÚ od: 1973
Počet poslancov v Európskom parlamente: 73
Počet hlasov v Rade: 29
Mena: britská libra (GBP)
Členský štát schengenského priestoru: Áno (so špeciálnym postavením)
Príspevok do rozpočtu EÚ (2014): 11 341,6 mil €