Za trápne britský denník Financial Times (FT) vo svojom článku o rozporoch v rámci Európskej únie pred septembrovým summitom v Bratislave označil krajiny višegrádskej štvorky (Česko, Slovensko, Poľsko, Maďarsko), ktoré podľa neho ťažia z členstva v organizácii, ale usilujú sa o ochromenie jej inštitúcií.
Stredoeurópske štáty sa sťažujú, že západoeurópske krajiny s nimi zaobchádzajú ako s členmi druhej kategórie. Netvrdia, že by im bolo lepšie mimo úniu, tak ako zástancovia brexitu v Británii.
Neznášajú ale zasahovanie Bruselu do svojich vnútorných záležitostí, rovnako ako pokusy zaviesť celoúnijné riešenie proti ich vôli, ako ukázali spory okolo migračných kvót, píše denník.
"Klaďte to za vinu nášmu komunistickému dedičstvu ... Nemáme radi, keď sa politika určuje inde a potom je nám povedané, že ju musíme vykonať," citujú Financial Times nemenovaného ministra krajín Višegrádu.
Sľuby vs. realita
Denník poukazuje na to, že pred vstupom do EÚ vlády stredoeurópskych krajín preháňali výhody členstva, ale po finančnej kríze z roku 2008 padli nádeje, že rýchlo doženú západné štáty. Grécky krach a migračná krízy potom obnažili nedostatky európskeho projektu.
"Ukázalo sa, že nevesta nie je tak pekná, ako sa sľubovalo," cituje denník Otiliu Dhandovú z politologického ústavu Teneo Intelligence. "Európska únia je pravdepodobne najlepšie, čo si (občania EÚ) dokážu predstaviť. Ide o to, že nie sú nijako zvlášť optimistickí ohľadom skutočnosti, ktorú vidia práve teraz," dodala.
Vyšehradská skupina sa usiluje o voľnejšie usporiadanie únie, ktoré by spočívalo v spolupráci metropol s niektorými právomocami, ktoré by sa vrátili členským štátom. A inštitúcie so sídlom v Bruseli by boli silne obmedzené. Lenže rozdielne záujmy medzi štátmi Vyšehradskej štvorky samotnými sú prekážkou pre dohodu o akomkoľvek podrobnom pláne, súdi FT.
Bojovnosť maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý na protiúnijnej rétorike buduje svoje postavenie, a najvplyvnejšieho muža v Poľsku Jaroslawa Kaczyńského podrobuje súdržnosť krajín višegrádskej štvorky veľkej skúške.
Nárast radikalizmu a populizmu
"Poľsko a Maďarsko sa čoraz viac radikalizujú," povedal podľa FT významný slovenský činiteľ. "Višegrád je veľmi užitočné fórum. Ale stále viac sa musíme dištancovať od Budapešti a Varšavy, keď rétorika nie je užitočná," upozornil.
Medzitým českí činitelia podľa FT reagovali na zvýšenú kritiku Bruselu zo strany Varšavy a Budapešti častými cestami do Berlína, aby upevnili svoj vzťah zo strachu, že s takou kritikou budú spájaní.
Protieurópske emócie ale využil ako slovenský premiér Robert Fico pred marcovými voľbami, tak vo svojich prejavoch "populistický, ale populárny český prezident Miloš Zeman", poznamenáva denník.
Podľa šéfa budapeštianskeho politologického ústavu Political Capital Petera Kreka sa hrajú stredoeurópski politici na veštcov, aby potom mohli poukazovať na to, že pred problémami varovali, ale že EÚ nereagovala, a tak ju Británia opúšťa. Majú tak viac argumentov pre požadované zmeny.