26. septembra 1996 sa bojovníci radikálneho islamského hnutia Taliban dostali až do srdca Afganistanu a dobyli jeho hlavné mesto. Vtedajší vodca Talibanu vyhlásil krajinu za "plne islamský štát" riadiaci sa právom šaría.
O päť rokov neskôr začala medzinárodná operácia Trvalá sloboda, ktorá mala odpovedať na útoky teroristov al-Káidy z 11. septembra, ktorým práve Taliban zaisťoval podporu.
Trvalá sloboda mala spočiatku vynikajúce výsledky. Vláda Talibanu bola zvrhnutá v novembri toho istého roku a hnutie opustilo Kábul. Krajinu prevzala do rúk vláda vedená Hamídom Karzajom.
Nasledovali však ďalšie a ďalšie boje s Talibanom, ktorý vzdoroval porážke. Washington znížil svoje požiadavky z víťazného triumfu na dostatočné vycvičenie afganských bezpečnostných zložiek, ktoré si s Talibanom poradia samy. Podľa magazínu Foreign Affairs však napriek všetkým snahám USA teraz vojnu prehrávajú.
Keď v roku 2014 skončila bojová medzinárodná misia a jednotky sa z krajiny začali sťahovať, akcií vzbúrencov začalo pribúdať. Kým v roku 2011 bolo v Afganistane 140 tisíc zahraničných vojakov, v júli 2016 zostalo podľa štatistík NATO v krajine už len 13 079 mužov a žien vrátane 40 slovenských vojakov. Straty na životoch v afganskej armáde boli pritom vlani o 28 percent vyššie ako počas trvania medzinárodnej misie.
Podľa nedávnej analýzy Pentagonu je teraz v krajine viac teroristických útokov a kvitne aj pašovanie a nelegálny predaj zbraní. Foreign Affairs to vysvetľuje kombináciou ideálnych faktorov, ktoré sa v Afganistane zišli: islamisti sa sústredia v hornatom teréne na pozemných hraniciach, kde sa tešia podpore zo susedného Pakistanu. Zázemie v horách, finančná podpora od súkromných darcov z krajín Perzského zálivu - Saudskej Arábie či Iránu - aj zárobky z predaja ópia, pomohli islamistom prežiť roky invázie NATO.
Teraz, keď vojaci z krajiny odišli, získali Talibanci svoju príležitosť. Podľa poslednej správy pre americký Kongres stratila afganská vláda od tohtoročného januára kontrolu nad ďalšími piatimi percentami svojho územia. Teraz tak spravuje už len 65,5 percenta krajiny.
Who controls what in Afghanistan? https://t.co/ALKFXwum1D pic.twitter.com/PUz8cRZuNH
— Al Jazeera English (@AJEnglish) 15. septembra 2016
Podľa niektorých zdrojov spadá potom celá pätina územia pod kontrolu Talibancov, alebo o ne islamisti urputne usilujú. Taliban tak ovláda najväčšie územie od roku 2001. Najvýraznejšie úspechy slávili islamisti v posledných mesiacoch v provinciách Kandahár, Uruzgán či Baghlán.
Taliban pritom podľa Foreign Affairs pravdepodobne nevyužíva všetku svoju súčasnú silu.
Operácie, ktoré proti zahraničným vojakom podnikal v minulosti, boli vyčerpávajúce a drahé, pričom straty na strane "nepriateľa" neboli významné. Pri mnohých tisícoch stretoch medzi Talibancami a zahraničnými vojakmi, zabili teroristi len v šiestich percentách prípadov viac ako jedného muža. V 95 percentách prípadov pritom sami utrpeli straty.
Dlhotrvajúca opotrebovávacia vojna však stála Spojené štáty miliardy dolárov, pričom výsledok nepriniesla. V bojoch zomrelo za pätnásť rokov 3 520 vojakov medzinárodnej misie a mnohonásobne viac afganských vojakov a civilistov. Web The New York Times pripomína, že v krajine tiež zostali tisíce Afgancov, ktorí Američanom pomáhali. Namiesto odmeny v podobe azylu v USA však boli zanechaní v Afganistane ako terč pre teroristov.
Ozbrojenci medzitým znásobili počet útokov aj v hlavnom meste Kábul. Od decembra 2015 do tohtoročného mája uskutočnili v meste desať veľkých útokov. Talibanci sa totiž chcú vrátiť do bašty, ktorú presne pred dvadsiatimi rokmi dobyli.