Posledná debata medzi Hillary Clintonovou a Donaldom Trumpom je za nami. Podľa prieskumov má demokratická kandidátka nad svojím súperom výrazný náskok, pre Trumpa tak debata bola zrejme poslednou príležitosťou vývoj zvrátiť. A téma imigrácie alebo novo zverejnené e-maily Clintonovej mu hrali do kariet, píše vo svojom komentári politológ Miloš Gregor.
Najneskôr od vypuknutia škandálu s Trumpovú nahrávkou sa zdá, že víťazstvo Clintonovej v prezidentských voľbách nemôže nič ohroziť. Preto sa ani táto debata pre ňu nejavila ako zásadná, stačil jej priemerný výkon.
Pokiaľ by bola debata nudná a ľudia ju nedopozerali, Clintonovej by to nevadilo. Ak by sa jej darilo aspoň tak, ako v predchádzajúcich dvoch debatách, mohla by svoj náskok upevniť. Bol to naopak Donald Trump, ktorý potreboval udržať divákov pri televízoroch, aby sa ich počas 90 minút pokúsil ešte presvedčiť.
Debata bola rozdelená do šiestich tematických celkov. Z pohľadu možného vplyvu na vývoj preferencií boli dôležité najmä dve oblasti. Prvá z nich bola už spomínaná imigrácia - téma, ktoré je jedným z hnacích motorov Trumpovej kampane. Je to už približne rok, kedy republikánsky kandidát prišiel s nápadom postaviť múr na hraniciach s Mexikom. Od tej doby však túto myšlienku nijako nerozvinul. A tak veľká stena, ktorá sa stala Trumpovým ťahákom počas primárok, pre voliča postupne stráca na atraktivite a nerozhodnutých voličov už neoslovuje. Trumpovi sa tak ani včera nepodarilo na tejto téme získať nad sokyňou výraznejšie navrch.
Druhým výrazným momentom debaty boli novo zverejnené emaily Clintonovej na WikiLeaks. Kauza s hacknutými webmi a emailami je najväčšou slabinou demokratickej kandidátky. Tá sa pozornosť snažila otočiť na kritiku Putina a Ruska (ktoré za hacknutím zrejme stoja). Trump to však dokázal využiť ku kritike doterajšej zahraničnej politiky Clintonovej.
Záznam z poslednej prezidentskej debaty si môžete pozrieť tu:
Bývalá ministerka zahraničia predviedla štandardný výkon. V politike sa orientuje, rozumie súvislostiam, dokáže povedať konkrétne body svojho programu a názorne ich vysvetliť. Ani v tomto prípade však nedokázala vystúpiť zo svojej role a ukázať voličom svoju ľudskejšiu stránku.
Donald Trump naproti tomu od prvej debaty výrazne zlepšil svoje vystupovanie. Na Clintonovú už neútočil lacnými urážkami, ale dokázal sa zamerať na jej slabé miesta a Clintonovú rámovať ako ženu, ktorá je v politike už 30 rokov. To mu poslúžilo ako základ pre ďalšiu kritiku: ak má Clintonová nejaký program, prečo ho nezrealizovala skôr a prichádza s ním až teraz?
Trumpovi sa snáď prvýkrát podarilo jasne a zrozumiteľne formulovať hlavné odkazy svojej kampane. To sa doteraz prelínalo všetkými jeho prejavmi, ale napriamo, jednoducho a stručne zaznelo až v spote z tohto týždňa. A vo včerajšej debate sa Trumpovi toto posolstvo podarilo niekoľkokrát zopakovať.
Trump nutne potrebuje svoje doterajšie vyhlásenia o zmanipulovaných voľbách zmeniť na volanie po "reforme Washingtonu" - na to jeho voliči počúvali pri primárkach a ako ukázalo viacero prieskumov, je to téma, ktorá by Trumpovi pomohla aj v hlavných voľbách. Namiesto toho sa Trump doteraz utápal v osobných útokoch na Clintonovú a v ukrivděných vyhláseniach o zaujatých médiách.
Iste, Clintonová nie je miláčikom Američanov, ako bol svojho času napríklad Barack Obama. Jej kritika by si však cestu k voličom našla sama. Trump sa mal zamerať na víziu zmeny, teda pozitívne formulovanú alternatívu ku Clintonovej, ako to napokon urobil tento týždeň. Paradoxné je, že motívom zmeny Trumpova kampaň čiastočne pripomína práve Obamovu kampaň z roku 2008. Problém je, že Trump s týmto prichádza päť minút po dvanástej.
Kto je Miloš Gregor
Vyštudoval politológiu, v súčasnosti je vyučujúcim na Katedre politológie Masarykovej univerzity v Brne. Profesne sa venuje volebným kampaniam, politickému marketingu, komunikácii a propagande. Sám sa na mnohých kampaniach podieľal.