Rovnako ako v predchádzajúcich dvoch debatách aj v noci na dnes SELČ v poslednom televíznom dueli hlavných prezidentských kandidátov Hillary Clintonovej a Donalda Trumpa padlo množstvo výrokov, ktoré boli úplne alebo čiastočne nepravdivé. Podľa tímu televízie CNN, ktorý tvrdenia overoval, zazneli nepravdy viac z úst republikánskeho kandidáta, zatiaľ čo jeho súperka skôr účelovo ohýbala v zásade pravdivé tvrdenia.
Trump siahol ku lži napríklad vo chvíli, keď ho Clintonová kritizovala za to, že podporuje jadrové vyzbrojenie ďalších krajín sveta. "To som nepovedal. Takýto citát nenájdete," vyhlásil republikánsky kandidát. Podľa CNN však v priebehu kampane niekoľkokrát hovoril o tom, že atómové zbrane by mali mať aj krajiny, ktoré nimi dnes nedisponujú. Uviedol napríklad, že by sa takto malo kvôli severokórejskej hrozbe vyzbrojiť Japonsko či Južná Kórea. V niekoľkých iných rozhovoroch však ukázal premenlivosť svojich stanovísk, keď naopak tvrdil, že nechce vo svete nové jadrové zbrane, uviedla televízia.
Do sporu, v ktorom si obaja vzali na pomoc štatistiky, sa kandidáti dostali k otázke regulácie predaja strelných zbraní. "V Chicagu, ktoré má asi zďaleka najprísnejšie zbraňové zákony v USA, je viac násilia spojeného so zbraňami ako v ktoromkoľvek inom americkom meste," povedal Trump. Podľa CNN je síce pravdivá časť o násilnostiach v Chicagu, nie však už o zbraňových normách, ktoré síce tamojší zákonodarcovia prijali, ale rozhodnutia súdov ich účinnosť v mnohých prípadoch fakticky zrušili.
Clintonová zase na podporu obmedzenia predaja zbraní použila štatistiku, podľa ktorej každoročne v USA zomrie strelnou zbraňou 33 000 ľudí. To je síce pravda, podľa CNN sa však demokratická politička snažila vzbudiť dojem, že ide iba o násilné trestné činy. Tie však tvoria "len" zhruba tretinu celkového čísla, zvyšok pripadá na samovraždy, neúmyselné zabitie či nezistené motívy.
Trump opierajúci svoju kampaň okrem iného o kritiku stavu americkej ekonomiky po ôsmich rokoch vlády prezidenta Baracka Obamu si aj v tejto veci vzal na pomoc štatistiky - lenže si ich zle vyložil. "Amerika prichádza o pracovné miesta ... Práve vyšla správa o biednej situácii americkej zamestnanosti. Strašná správa," uviedol v debate na adresu septembrových štatistík o zamestnanosti v USA.
Čísla však hovoria o tom, že na americkom trhu práce pribudlo v septembri 156 000 miest, pričom pre udržanie rastu je podľa ekonómov potrebných 90 000 každý mesiac. Podobné hodnotenie ako Trump by podľa CNN žiadny seriózny analytik nepoužil. A hoci v septembri drobno vzrástla nezamestnanosť v USA k piatim percentám, stále je situácia oveľa lepšia ako pri desaťpercentnej nezamestnanosti v roku 2009, keď Obama nastupoval do úradu.
Bez ohľadu na fakty sa Trump pustil aj do kritiky ekonomických plánov Clintonovej, ktorá chce zvýšiť dane bohatým, čo podľa republikánskeho kandidáta "zdvojnásobí dane Američanov". Podľa odhadov daňových expertov však plán prinesie síce až dvadsaťpercentný nárast daní najbohatším, avšak stredná a nižšia príjmová trieda si mierne polepší, uviedla CNN.
V ekonomickej diskusii sa však ku lži uchýlila aj Trumpová súperka, keď vyhlásila, že jej plány nespôsobia nárast amerického dlhu ani o cent. Keď však CNN porovnala jej návrh rastu daňových príjmov s rozpočtovými výdavkami, ktoré si vyžiadajú jej sľuby, zistila, že dlh zrejme vzrastie o desiatky miliárd dolárov.