Spaľovanie uhlia v elektrárňach nevyrába len elektrinu a teplo, bez ktorých si život už nevieme predstaviť, ale uvoľňuje do ovzdušia aj rôzne nebezpečné látky. Ide najmä o tuhé znečisťujúce látky, oxidy síry, dusíka a uhlíka, ale aj pevné odpady ako škvara, popol a popolček. „Určité zdravotné problémy môžu vznikať pri vdychovaní popolčeka, ktorý je navyše v niektorých prípadoch rádioaktívny. Odhaduje sa, že uhoľné elektrárne sú tak väčším zdrojom rádioaktivity v životnom prostredí, ako jadrové elektrárne,“ vysvetľuje klimatológ Alexander Áč. Každý rok tak kvôli znečisteniu predčasne zomrú tisícky ľudí.
Podľa reportu NexGen Climate America a PSE Healthy Energy zomrelo v USA predčasne 2130 ľudí kvôli znečisteniu, ktoré spôsobili elektrárne spaľujúce uhlie v štáte Ohio. Navyše stáli ľudí asi 18 miliárd dolárov na zdravotných poplatkoch. A to iba v roku 2015 a iba v jednom americkom štáte. Správa ďalej odhalila, že až 88 percent elektrárni sa nachádza v blízkosti chudobnejších štvrtí, v ktorých žijú menšiny či rodiny s nižšími príjmami.
Ako je to na Slovensku
Na Slovensku máme dve uhoľné elektrárne a to Nováky a Vojany. Podľa Greenpeace spotrebuje Slovensko asi 900 kíl uhlia na obyvateľa za jeden rok, pričom európsky priemer sa pohybuje niekde okolo 700 kíl. Za posledné roky sa nám však podarilo znížiť spotrebu uhlia. Podľa európskeho štatistického úradu Eurostat sme v roku 2014 vyrobili 12 percent elektrickej energie z uhlia. Pre porovnanie Poľsko malo v tom istom roku 82,7-percentný, Česká republika 50,8-percentný podiel a Maďarsko 20,8-percentný podiel z ich celkovej výroby. Priemer Európskej únie bol zhruba 26,4 percenta.
Podľa Marianny Bendíkovej z Inštitútu environmentálnej politiky je znečistenie ovzdušia jednou z príčin ohrozenia ľudského zdravia a predčasných úmrtí. „Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že viac ako 11 percent z celosvetových úmrtí bolo zapríčinených práve znečistením ovzdušia. Európska environmentálna agentúra dokonca odhadla, že v dôsledku zvýšenej koncentrácie najjemnejších prachových častíc na Slovensku predčasne ročne umrie 5700 ľudí. Keďže prachové znečistenie má mnoho príčin, nemožno celkový počet úmrtí stotožniť len s tepelnými elektrárňami. Bohužiaľ, štúdie zamerané len na uhoľné elektrárne na Slovensku zatiaľ neboli vypracované.“
Ako je to v Európe
Organizácie HEAL, Climate Action Network Europe, WWF European Policy Office a Sandbag vydali správu Europe´s Dark Cloud, v ktorej po prvýkrát analyzovali ako látky uvoľnené pri spaľovaní prekračujú hranice a majú dopad na zdravie všetkých Európanov. V roku 2013 zomrelo predčasne asi 22 900 ľudí a boli zaznamenané desiatky tisícok prípadov ochorení zavinených znečistením z elektrární. Od srdcových chorôb až po bronchitídu. A zdravotné náklady boli vyčíslené na 62,3 miliardy eur. Za najväčšie znečistenie je zodpovedná pätica štátov – Poľsko, Nemecko, Rumunsko, Bulharsko a Veľká Británia.
Podľa ich ďalšieho reportu „Lifting Europe´s Dark Cloud – How cutting coal saves lives“ by radikálne zníženie emisií zachránilo tisícky životov v Európe každý rok. Dnes má však až polovica uhoľných elektrární povolenie vypúšťať do ovzdušia oveľa viac nebezpečných látok ako európske zákony dovoľujú. V ideálnom prípade by sme mohli zachrániť až 20-tisíc životov ročne.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
