Americkí voliči si v noci na stredu zvolili za prezidenta miliardára Donalda Trumpa, hoci v ľudovom hlasovaní - teda v absolútnych číslach - viac hlasov získala Hillary Clintonová. Časť zástancov demokratickej kandidátky sa preto nechce s výsledkom zmieriť. Už v utorok došlo k násilným protestom na západnom pobreží USA. V stredu večer potom tisíce ľudí vyšli do ulíc newyorského Manhattanu s heslom "Nie je to môj prezident!" Majú reálnu šancu, že dosiahnu svoje?
Akokoľvek je to nepravdepodobné, existujú dve možnosti, ako môže Donald Trump o prezidentský titul stále prísť. Za prezidentským fiaskom pritom môžu stáť "neposlušní" volitelia. A Trumpa môžu dobehnúť aj jeho vlastné dávnejšie činy, prípadne jeho budúce skutky.
Jediným spôsobom, akým americké zákony umožňujú odvolať inaugurovaného prezidenta Spojených štátov, je takzvaný impeachment, teda proces odvolania prezidenta z funkcie americkým Kongresom. Ide však o zložitý akt, ktorý bude mať v novom zložení Kongresu, kde majú väčšinu republikáni, len ťažko širšiu podporu.
Prezident musí byť formálne obžalovaný komisiou, ktorá posudzuje, či bol, alebo nebol spáchaný prezidentom trestný čin podplácania, zrady, alebo iný závažný trestný čin alebo prehrešok. Prezident je následne predvolaný pred Kongres a po vypočutí sa musí na vine prezidenta zhodnúť viac ako polovica Snemovne reprezentantov a viac ako dve tretiny Senátu.
Pokiaľ sa preukáže vina ...
V dejinách Spojených štátov nebol nikdy žiadny prezident z funkcie impeachmentom odvolaný. Jediné dve hlavy štátu, ktoré takejto hrozbe čelili, boli Andrew Johnson, nástupca Abrahama Lincolna, a Bill Clinton - oboch však udržal v pozícii nedostatok vôle v Senáte. Clinton podstúpil proces impeachmentu preto, že sa počas výkonu prezidentskej funkcie dopustil nemanželského pohlavného styku so stážistkou v Bielom dome Monikou Lewinskou.
Podobne by teoreticky mohol pred zákonodarcami stáť aj Trump, ak by sa potvrdili výpovede žien, ktoré ho počas prezidentskej kampane obvinili zo znásilnenia.
Podľa profesora práv Christophera Lewisa Petersona z Utahskej univerzity však existujú aj iné skutky, na ktorých základe ktorých by mohol byť Trump podrobený impeachmentu. Zverejnil to vo svojom odbornom texte, ktorý publikoval už v priebehu Trumpovej kampane. Píše, že novozvolenému prezidentovi boli preukázané podvody, vydieranie a falošná reklama v kauze Trumpovej univerzity, dopustil by sa činov, ktoré spadajú do kategórie "veľké zločiny a prečiny" v článku II americkej ústavy o impeachmente.
"Ilegálny postup v súvislosti s činnosťou Trumpovej univerzity bol preverovaný federálnymi súdmi. Ak sú obvinenia pravdivé, dopustil sa podvodu a úplatkárstva," napísal Peterson. Trump údajne dlhodobo klamal študentom univerzity o svojej úlohe v inštitúcii a v politickej kampani zamlčoval, že čelí niekoľkým žalobám.
Kvôli ilegálnym praktikám na Trumpovej univerzite žaluje víťazného prezidentského kandidáta newyorský prokurátor Eric Schneiderman a chce od neho 40 miliónov dolárov. Nastávajúci prezident v tejto súvislosti čelí aj ďalším žalobám, kedy mal okrádať vlastných študentov. Žiadny z prípadov však zatiaľ nebol doriešený. Súd sa má začať v pondelok po Dni vďakyvzdania, teda 1. decembra. Trump všetky obvinenia sústavne odmieta.
Trump má politický tromf
Autor analýzy Peterson pripustil, že by impeachment v takom prípade čelil určitým právnym prekážkam, pretože by nešlo o činy spáchané v čase výkonu prezidentskej funkcie. V konečnom dôsledku však podľa jeho výkladu ústava nezabraňuje Kongresu, aby k impeachmentu pristúpil kvôli záležitostiam, ktoré sa stali ešte pred Trumpovým zvolením.
Ak by však k impeachmentu skutočne došlo, bude mať prezident Trump na svojej strane politický tromf - silnú podporu obmeneného Kongresu s republikánskou väčšinou, ktorý by jeho odvolanie nikdy nedopustil. Republikáni totiž túžia po obsadení Najvyššieho súdu USA konzervatívnymi sudcami, ktorých menuje práve prezident a schvaľuje Senát.
Nepravdepodobná revolta voliteľov
Stále existuje aj teoretická možnosť, že pre Tumpa nebudú hlasovať všetci vybraní republikánski volitelia. Záväzok podporiť kandidáta podľa verejného hlasovania sa totiž týka iba voliteľov v približne polovici štátov USA. Takáto možnosť je však viac ako nepravdepodobná, volitelia sa totiž historicky riadia vôľou voličov, navyše by muselo v prípade aktuálnych volieb prejsť na "druhú stranu" aspoň 22 zástupcov voliteľského zboru.
S revoltou republikánskych voliteľov sa nedá počítať ani preto, že by, napríklad aj cez osobné averzie voči Trumpovi, ohrozili ciele vlastnej strany vo federálnej politike. Akýkoľvek pokus o revoltu by navyše 6. januára bezpochyby zastavilo rokovanie Kongresu, ktorý potvrdzuje rozhodnutie voliteľského zboru.
Posledný prípad, keď sa jeden z voliteľov vzbúril systému, však nesiaha tak ďaleko do minulosti. V roku 2004 v štáte Minnesota získal jeden hlas namiesto demokrata Johna Kerryho jeho viceprezidentský kandidát John Edwards.
V roku 1872, keď druhý kandidát v poradí Horace Greeley zomrel medzi hlasovaním voličov a odovzdaním hlasov voliteľov, muselo hlasovať proti vôli ľudu 66 voliteľov. Tí nakoniec rozložili hlasy medzi zostávajúcich neúspešných kandidátov. Na vtedajšom zvolení republikána Ulyssesa Granta prezidentom to ale nič nezmenilo.
V konečnom dôsledku sa tak nádeje odporcov Trumpa môžu upínať iba k zmenám v Kongrese, ku ktorým v takzvanom "Midterm election" dôjde o dva roky. Obmení sa tretina Senátu a celá Snemovňa reprezentantov. Prípadná prevaha demokratických kongresmanov by mohla efektívne zablokovať Trumpove významnejšie politické kroky počas zostávajúcich dvoch rokov jeho prezidentského mandátu.