11.01.2017, 07:35

Klimatická zmena spôsobí nepredstaviteľnú utečeneckú krízu, tvrdia vojenskí experti

Vojenskí odborníci varujú, že globálne otepľovanie je najväčšou bezpečnostnou hrozbou, ktorej v 21. storočí čelíme. Masová migrácia sa podľa nich onedlho stane úplne bežnou a normálnou.

Dopadom klimatickej zmeny sú už dnes vystavení ľudia predovšetkým v menej rozvinutých krajinách.
Zdroj: AusAID

Generáli, a je pritom jedno, či sú z Bangladéša, Ameriky či Pakistanu, opakovane poukazujú na fakt, že dôsledky klimatickej zmeny boli príčinami a podstatnými faktormi v konfliktoch, ktoré viedli až k dnešnej migračnej kríze, píše The Guardian.

„Dôsledky klimatickej zmeny posilňujú nestabilitu v mnohých častiach sveta, ktoré sú nebezpečne blízko Európy. Hovoríme najmä o Blízkom východe a Afrike,“ povedal pre Guardian brigádny generál Stephen Cheney, člen oddelenia pre zahraničnú politiku vlády Spojených štátov amerických a riaditeľ think-tanku American Security Project.

„Existujú priame spojenia medzi klimatickou zmenou, Arabskou jarou, vojnou v Sýrii a aktivitami Boko Haram v subsaharskej Afrike,“ dopĺňa.  Často citovaným príkladom je práve konflikt v Sýrii, v ktorej podľa štúdie uverejnenej v Journal of Geophysical Research práve prebieha najväčšie sucho za posledných 900 rokov. So všetkými dôsledkami tohto negatívneho javu.

Armádni experti už dávnejšie varovali, že globálne otepľovanie môže mnohonásobne zhoršiť a urýchliť bezpečnostné hrozby vo svete, vyvolať nové konflikty a migračné vlny. Teraz sa snažia zdôrazniť, že okamžitá akcia je viac než nevyhnutná.

To sa týka celej palety opatrení – od zaistenia námorných základní, ktoré ohrozuje stúpajúca hladina morí, po podporu adaptačných opatrení v krajinách najviac ohrozených zmenou klímy a zároveň najviac ohrozených konfliktmi. Ako je napríklad Pakistan či Bangladéš.

„Klimatická zmena je najväčšou bezpečnostnou hrozbou 21. storočia,“ povedal pre Guardian Munir Muniruzzaman. Muniruzzaman predsedá zoskupeniu bývalých vysokopostavených odborníkov v bezpečnostnej oblasti, tzv. Svetovej vojenskej poradenskej rade zaoberajúcou sa klimatickou zmenou, sám je bývalým vojenským poradcom bangladéšskeho prezidenta.

Na margo jeho domoviny poznamenal, že zdvihnutie morskej hladiny len o jeden meter zaplaví až 20 percent jeho krajiny. „Budeme čeliť problémom s utečencami, aké si nedokážeme ani len predstaviť. Pravdepodobne hovoríme o viac ako 30 miliónoch ľudí,“ prognózuje Muniruzzaman. Na mysli má pritom len Bangladéš.

Mozaiku dopĺňa Cheney: „Klimatická zmena môže viesť k humanitárnej kríze ohromných rozmerov. Už raz sme boli svedkami obrovskej migračnej vlny kvôli nedostatku jedla, vody a extrémnemu počasiu. Podobné krízy sa stanú novým normálnom a štandardom,“ hovorí brigádny generál.

Cheney dnes očakáva od amerických vojenských predstaviteľov, že zatlačia na budúceho amerického prezidenta Donalda Trumpa a objasnia mu zavážnosť hrozby, akú klíma predstavuje pre národnú bezpečnosť Ameriky. „Verím, že v oblasti národnej bezpečnosti je dostatočné množstvo uvedomelých ľudí.“ Jedným zo zaujímavých príkladov, ktoré pomohli upozorniť armádu na realitu klimatickej zmeny bolo, keď začalo zatápať móla na najväčšej americkej základni v Norfolku.

Admirál Neil Morisetti, bývalý veliteľ britských námorných síl a predstaviteľ Veľkej Británie pre oblasť klimatickej a energetickej bezpečnosti, vníma klimatickú zmenu ako strategickú bezpečnostnú hrozbu porovnateľnú s terorizmom či konfliktmi medzi štátmi. S tým, že zároveň posilňuje a zrýchľuje ostatné hrozby. „Predstavuje pre nás skutočne náročnú výzvu, no jej dôsledky sa už netýkajú budúcnosti, ale dneška,“ hovorí Morisetti pre Guardian.

Z vojenského hľadiska Morisetti predpokladá, že zmena klímy prinúti Veľkú Britániu omnoho častejšie zasahovať v oblastiach postihnutých konflikmi či katastrofami. Zároveň správa britského úradu pre zahraničné záležitosti z minulého roka spomína aj konkrétnejšie dopady, ako je ohrozenie potravinovej bezpečnosti.

Pre Donalda Trumpa či iných skeptikov by pritom malo byť mementom, že na riziká klimatickej zmeny už upozorňujú aj tí, ktorí ju predtým ignorovali. Viaceré médiá vrátane New York Times už v septembri tohto roku priniesli správy o varovaniach koalície 25 amerických vojenských expertov a expertov na národnú bezpečnosť. Medzi nimi sa pritom nachádzali aj niekdajší poradcovia republikánskych a tradične klimaskeptických prezidentov Reagana či Busha.

„Krajiny budú musieť za klimatickú zmenu zaplatiť tak či onak,“ vysvetľuje  Cheney. „Najlepšie by bolo zaplatiť za ňu tak, že sa krajiny zamerajú na jej hlavné príčiny a znížia emisie skleníkových plynov. Ak to nespravíme, dopady na národnú bezpečnosť nás budú stáť omnoho omnoho viac,“ uzatvára.

Slovenské ministerstvo obrany na otázku, ako sa zmena klímy dotkne bezpečnosti Slovenska a ako je na to pripravená naša armáda, napriek opakovaným žiadostiam neodpovedalo.

Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
globalne_loga

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.