Švédsky minister obrany Peter Hultqvist pre HN o simulovanom útoku ruského letectva aj o spolupráci s NATO.
Žijeme v hektických časoch, keď sa zvyšuje napätie medzi Západom a Ruskom. Čo aktuálne považujete za najväčšiu bezpečnostnú hrozbu pre Švédsko?
Je to situácia v našom bezprostrednom susedstve. Sme svedkami zvyšujúceho sa množstva a intenzity vojenských cvičení, ale aj spravodajských aktivít. Znepokojuje nás to, pretože máme v pamäti anexiu Krymu a konflikt na Ukrajine. Takisto sa k nám dostávajú informácie o tom, že pobaltské krajiny pociťujú nátlak zo strany Ruska. Ak by som to mal zhrnúť, v našom regióne sa vytvorilo nové bezpečnostné prostredie.
Ako ste na tieto zmeny zareagovali?
Na základe tohto vývoja sme zaviedli potrebné opatrenia, ktoré sa týkajú zvyšovania našich vojenských kapacít. Prijali sme nové závery, ktoré vyplývajú priamo zo zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie. Aby som bol konkrétnejší, jedným z príkladov týchto rozhodnutí je vytvorenie novej bojovej skupiny na ostrove Gotland.
Práve kvôli hrozbe z Ruska sa v posledných mesiacoch obnovili vo Švédsku diskusie o prípadnom vstupe krajiny do Severoatlantickej aliancie. Touto otázkou sa zaoberala aj vaša vláda. Ministerka zahraničných vecí Margot Wallströmová však uviedla, že Švédsko do NATO nevstúpi. Viete si predstaviť, že by sa konflikt s Ruskom tak vystupňoval, že by ste sa k aliancii chceli pripojiť?
Nepožiadame o členstvo v Severoatlantickej aliancii. V každom prípade sme však spojeneckou krajinou NATO. Máme s jej členmi partnerské vzťahy. Usilujeme sa naše partnerstvo s alianciou ďalej rozvíjať. Zároveň sme uzavreli množstvo bilaterálnych dohôd v obrannej oblasti s viacerými krajinami. Ako príklad môžem uviesť zmluvu s Fínskom, s ktorým máme najužší vzťah. Podpísali sme dohodu aj so Spojenými štátmi.
Aké sú teda vaše opatrenia, aby ste v čo najvyššej miere zaistili svoju bezpečnosť voči Rusku?
Snažíme sa hľadať možnosti, ako čo najúčinnejšie prispievať k bezpečnosti nielen vo Švédsku, ale vo všetkých častiach Európy. A to bez toho, aby sme museli vstúpiť do Severoatlantickej aliancie. Ja som presvedčený, že to, čo robíme teraz, je najlepšie pre dlhodobú stabilitu. Nezmeníme našu bezpečnostnú doktrínu. Nie sme však naivní. Vidíme, čo sa deje okolo nás. Aj preto rozširujeme svoje vojenské schopnosti a prehlbujeme spoluprácu s našimi partnermi. Snažíme sa debatovať o našich vzájomných postojoch a venovať veľkú pozornosť bezpečnostným otázkam.
Koncom marca 2013 ruské vzdušné sily simulovali masívny jadrový útok na Švédsko. Severoatlantická aliancia potvrdila túto operáciu vo februári tohto roka. Ruské aktivity pristihli švédsku protivzdušnú obranu nepripravenú. Zmenilo sa odvtedy niečo? Zlepšili ste svoje obranné schopnosti a bola by dnes vaša reakcia lepšia?
V tom čase som bol predsedom obranného výboru vo švédskom parlamente. Protestoval som proti tejto operácii. Dnes je však situácia úplne iná. Výrazne sme zlepšili naše možnosti rýchlej reakcie. Naďalej pracujeme na zvyšovaní našich obranných schopností. Podnikáme množstvo bezpečnostných operácií. Reagujeme na akékoľvek podnety, stroje švédskeho letectva vyrážajú do vzduchu a čoraz viac spolupracujú s plavidlami nášho námorníctva. A to všetko kvôli bezpečnostnému prostrediu, ktoré okolo nás vzniklo. Jednoducho odpovedáme na to, na čo odpovedať treba.
Zaznamenali ste v poslednom období prípady priblíženia sa ruských lietadiel k švédskemu vzdušnému priestoru?
Áno, takýchto prípadov bolo viacero. Webové stránky médií či ďalších zdrojov vo Švédsku sú plné informácií o týchto incidentoch.
Posilnili ste kvôli vyhroteniu napätia s Ruskom spoluprácu s NATO?
So Severoatlantickou alianciou máme dlhodobý partnerský vzťah. Už v roku 1994 sme vstúpili do jej programu Partnerstvo za mier. S členskými krajinami NATO odvtedy spolupracujeme čoraz užšie a intenzívnejšie. Riešime všetky kľúčové otázky a usilujeme sa rozvíjať toto partnerstvo relevantným spôsobom.
Švédsko je v osobitnej situácii. Ste síce členskou krajinou Európskej únie, ale nie Severoatlantickej aliancie. Čo hovoríte na snahy o vytvorenie armády Európskej únie?
Myslím si, že otázka vzniku európskej armády nie je témou, o ktorej by dnes mala Európska únia diskutovať. O tejto otázke sme debatovali na viacerých stretnutiach a vždy sme dospeli k tomu, že súčasnú situáciu nevyrieši európska armáda ani nové generálne štáby v Európe. Je to skôr o tom, ako by sme mohli podporovať rôzne misie, o ktorých už rozhodla Európska únia. Taktiež je dôležité hľadať riešenia toho, ako by sa Severoatlantická aliancia a Európska únia mohli vo väčšej miere vzájomne dopĺňať a pomáhať si jedna druhej.
Darí sa tieto riešenia aj skutočne nachádzať?
Môj názor je taký, že momentálne sa nachádzame vo veľmi konštruktívnom období. Ja som presvedčený, že sa nám v rámci tejto snahy podarí nájsť skutočne vyvážené riešenie.
Ďalšou aktuálnou témou je migračná kríza. Akú úlohu hrá švédska armáda v riešení tohto problému?
Jediná úloha, ktorú naše vojsko v riešení tejto krízy zohráva, je tá, že niektorí armádni predstavitelia osobne pomáhajú migračným úradom napríklad s administratívnou prácou. Deje sa to vo viacerých švédskych mestách.
Pýtam sa to preto, lebo slovenskí vojaci pomáhajú na juhu Európy so strážením hraníc. Viete si predstaviť, že by podobné aktivity vykonávala aj švédska armáda?
Nie. My ani nemáme také možnosti, aby sme poslali vojenské jednotky riešiť otázky spojené s migráciou.
Kto je Peter Hultqvist
Sociálno-demokratický politik je švédskym ministrom obrany od 3. októbra 2014. Do funkcie si ho osobne vybral súčasný predseda vlády Stefan Löfve. Do švédskeho parlamentu sa prvýkrát dostal v roku 2006. V prvom volebnom období pôsobil vo výbore pre vzdelávanie. V rokoch 2011 až 2014 bol predsedom parlamentného výboru pre obranu. V rokoch 1989 až 2006 pôsobil v komunálnej politike vo švédskom mestečku Borlänge. Ešte predtým pracoval dlhé roky ako novinár. Jeho poslednou novinárskou zastávkou bol dánsky denník Politiken.