Štrnásť členských krajín z Organizácie amerických štátov (OAS) vyzvalo Venezuelu, postihnutú hlbokou politickou aj hospodárskou a sociálnou krízou, na prepustenie politických väzňov, k dialógu s opozíciou a k vypísaniu odkladaných volieb. Spoločné vyhlásenie zverejnili mexická a brazílska diplomacia.
"Región nemôže zostať ľahostajný k tomu, čo sa vo Venezuele deje," vyhlásil šéf mexickej diplomacie Luis Videgaray, podľa ktorého je nevyhnutné najprv obnoviť dialóg medzi znepriatelenými tábormi vo Venezuele a následne aj úplnú demokraciu.
Pod deklaráciu sa podpísala Argentína, Brazília, Čile, Guatemala, Honduras, Kanada, Kolumbia, Kostarika, Mexiko, Panama, Paraguaj, Peru, Uruguaj a USA.
Vyhlásenie nabáda vládu prezidenta Nicolasa Madura k dialógu s opozíciou a k uznaniu legitimity rozhodnutia parlamentu, v ktorom má opozícia od volebného víťazstva v roku 2015 väčšinu. Pripomenulo Caracasu význam deľby moci, rešpektovanie právneho štátu a demokratických osôb. Pohrozilo tiež pozastavením členských práv Venezuely v organizácii, ale až ako krajné riešenie, ak budú všetky ostatné možnosti vyčerpané.
Hovorca americkej diplomacie vyjadril znepokojenie nad situáciou vo Venezuele, dodal však, že Washington teraz nežiada vylúčenie Venezuely z OAS.
Prezidentské voľby sa vo Venezuele majú odohrať v roku 2018. Miestne voľby, ktoré sa mali konať koncom minulého roka, boli preložené na tento rok, bez toho, aby bol určený ich termín.
Krajina prežíva hlbokú krízu, ktorú ešte zhoršujú zásahy socialistickej vlády autoritárskeho prezidenta Madura. Chlieb sa v poslednej dobe stal v krajine nedostatkovým tovarom. Múka aj ďalšie základné potraviny sú na venezuelskom trhu nedostatkový tovar už asi štyri roky, od doby, keď štát, ktorý má na mnoho produktov vrátane múky monopol, začal znižovať dovoz pšenice.
Dôvodom boli nižšie štátne príjmy z vývozu ropy v dôsledku poklesu jej ceny na svetových trhoch. Ropa je hlavným a takmer jediným vývozným artiklom krajiny. Vláda sa nedostatok potravín snaží riešiť prídelovým systémom, ktorý sa však týka len asi 30 percent z 30 miliónov obyvateľov krajiny.
Vláda socialistickej strany, ktorá je pri moci už 18 rokov, viní z krízy priekupníkov a "buržoáziu a opozičníkov podporovaných zahraničnými (americkými) imperialistami". Podľa opozície i mnohých ekonómov je za súčasný katastrofálny stav venezuelskej ekonomiky zodpovedná hospodárska politika vlády.
V poslednom roku zažíva Venezuela aj krízu politickú. V parlamente má vyše roka väčšinu koalícia strán opozičných voči vláde, fungovanie parlamentu ale de facto blokuje najvyšší súd naklonený prezidentovi. Za rok tento súd zrušil platnosť mnohých zákonov prijatých parlamentom.
Opozícia sa už rok márne snaží o usporiadanie referenda o Madurovom odvolaní, čomu sa ale vláda s pomocou najvyššieho súdu snaží všemožne zabrániť.
Vlani na jeseň začala vláda a opozícia za sprostredkovania Vatikánu rozhovory o kríze v krajine, ktoré ale postupne zamrzli. Obe strany sa vzájomne obviňujú, že neplnia stanovené dohody.